D. Gray-man fanfiction: Gekidou (YULLEN!!!) - chapter 2

Hahaha, ja som vám vravela, že dneska bduem pridávať! Zrejme sa hneď po prepísani vrhnem na nejakú prácu (napr. jeden komix, shonen-aiko...), ale asi by bolo vhodné KONEČNE dočítať jeden fanfic ktorý už čítam asi 2 mesiace... Ahh, táto veľká klávesnica je nepohodlná! Som zvyhnutá na notebook... Ale radšej prejdime na fanfiction. V minulej kapitole bolo hodne rôznych narážok (hodne HODNE), a niektoré veci, ako ste si poniektorí všimli boli prebraté z filmov. Napr. posledná veta bola z Levieho Kráľa 3. Hakuna Matata. Okey, nechcem zdržovať. HRRRRRRRR NA NĚ!! (Allena a Kandu)

D.Gray-man: Gekidou

Having keen eyes
Hearing those cliché phrases
or being someone's copy can't satisfy me
I don't want the spark
because one day it will come at me as the treat of tiger
---
Togisomasu EYES
kikiakita PHRASE ya
dareka no COPY ja mita sarenainda yo
SPARK kiete kure
mata tora no i o karite fuitekundarou

___________________________________________________________________________________________________

"MOYASHI!"
"BAKANDA!"
"MOYASHI!"
"BAKANDA!"
"MOYASHI!!!"
Allen a Kanda vleteli do triedy. Už zase boli v sebe.
"Hej vy dvaja! Idete neskoro!" zreval Cross od katedry. Mali práve triednickú hodinu. "Vyzeráte HROZNE," dodal."
"Prepáčte profesor Cross, ale ten Ba- Kanda," opravil sa rýchlo Allen, keď zazrel profesorov výraz. Dal mi moje učebnice na strechu! A keď som si po ne liezol, spadol som dole," zamrmlal naštvane Allen.
"A Moyashi mi ukradol kľúče od skrinky, nemohol som sa tam dostať. Tak som naňho musel počkať. Keď spadol, vrazil mi!"
"Lebo si sa smial!" kričal Allen.
"No a čo? Aj ty by si sa smial!" jačal Kanda, a boli by sa začali biť, keby z prvých lavíc nepriskočili dvaja chalani a nedržali ich od seba.
"Ah, vy dvaja... CHováte sa ako deti! Choďte si sadnúť, toto už asi nikdy nevyriešime.. Vy ste vážne nenapraviteľní!" vzdychol Cross. Chlapci uňho v kancelárii boli kvôli takýmto šarvátkam už toľko krát, že im začal tykať.
Allen na mieste Kandovi ešte raz vyplazil jazyk a potom ho už ignoroval. Viete, odkedy bol Allen chorý, uplynulo už pár mesiacov. Odvtedy spolu strávili viac než veľa času, lebo učitelia ich vždy určovali ako dvojicu, keď mali robiť referáty a rôzne iné projekty.
"Takže študenti," začal Cross a triedy stíchla. "Na koncoročný výlet pôjdeme do Vysokých Tatier."
Celá trieda začala jasať. DOkonca aj našim chalanom to zdvihlo náladu!
"Samozrejme, že to nebude zadarmo a navyše vám do rozvrhu pribudnú hodiny slovenského jazyka." (uvažujme, že sú ja nwm z Británi či tak!)
Triedou prebehla vlna nesúhlasu. Veď kto by chcel mať hodiny navyše? Ale výlet je výlet a niečo sa pre to spraviť musí...
Pre zvyšok hodiny už len preberali výdaje, čo si zabaliť a podobne.
Následoval obed a potom sa žiaci odobrali do svojich izieb. Prípravy na výlet sa začali.

_________________________________________________________________________________________________________________

The best plays are made at the end of the dark season
The first stage is in the house
and I don't feel like I can loose this battle
Let's fight it out 24/7
---
Makki no dosu kuro no BEST PLAY IN THE HOUSE daiissen no STAGE de
koreppochi mo makeru ki ga shine na
____________________________________________________________________________________________________

Prípravy vrcholili. Chýbal už len týždeň do odchodu na desaťdňový výlet. Kanda a Allen si balili veci. Skúšky už mali za sebou, tak sa mohli lepšie sústrediť. Popravde, chalani tieto skúšky brali skorej ako súťaž, hru.
Po konci 'dark season' (tak študenti toto obdobie volali) nastúpila doba zábavy, poča ktorej sa celý čas hovorilo oužastnom predstavení, ktoré na konci dark season predviedli Allen a Kanda. Totiž chalani sa preslávili jedným "malým" incidentom...Tí dvaja sa (zase) hádali. Ako obvykle, bolo to pokrikovanie s častým použitím slov 'Moyashi' a 'BaKanda'. Decká si to už nevšímali, bolo to bežné.
Lenže v tomto prípade sa chalani pustili do krížku a Allenova košeľa sa zachytila o kľuku dverí, a ako sebou lomcovali, prudšie trhli a košeľa bola dole.Kanda bol akurát telo na telo s Allenom a nejaké okoloidúce dievča začalo jačať: "OMG YAOI KAWAII!!!", takže hneď sa zhrnul dav a chlapci sa stali populárni (neviem či v dobrom alebo zlom slova zmysle)
Nakoniec však skúšky dali a balenie sa začalo.

_________________________________________________________________________________________________________________

Even if I'm stuck in a blue world
I will laugh everything off
And because I've now lost the sun
I'll go find the moon
---
Shosen ao no sekai no
tojikome rarete warau
tayou o ushinatte boku wa
tsukki no arika o sagasu

_________________________________________________________________________________________________________________

Týždeň uplynul ako voda a decká teraz sedeli vo vlaku a klábosili, spali, jedli, pčúvali hudbu alebo robili niečo iné.
Cesta loďou už bola za nimi a už ďalšieho dňa mali doraziť na miesto (popravde, NEMÁM ŠAJN či sa tam dá dostať vlakom, my tam cestujeme autom... Ale berme to tak, že sa dá...)
Allen a Kanda sa delili o kupé, ale bol pokoj, keďže Allen spal a Kanda využíval ten čas na čítanie.
Už zapadlo slnko, keď sa Allen zobudil:
"Ah, už si hore?" zamrmlal otrávene Kanda.
"Áno, som. Ďakuje za záujem!" odvrkol Allen, ale potom to nechal tak. Moyashi sa totiž zahľadel do tej nádhernej panorámy za oknom. Zlatistá žiara zapadajúceho slnka sa odrážala od jazier okolo a milióny ružových kvietkov vzbudzovali romantický dojem, ktorý upevňovali hory v pozadí.
Vlak jemne nadskakoval na koľajoch, ozývali sa typické zvuky otáčajúcich sa kolies. Vzbudzovalo to tú správnu atmosféru.
Kanda zazýval. Bol celkom unavený, veď celý deň nespal a vstával zavčasu.
"Dobrú noc..." zamrmlal a ľahol si na sedadlo. Natiahol na seba ešte dlhý kabát a zaspal.
Zapadlo slnko a na oblohu vystúpal mesiac, ktorý žiaril jemným, modro-bielym svetlom. Kvety zmizli a nahradili ich ihličnany, ktoré odrážali modré svetlo mesiaca.
Romantiku vystriedala melanchólia. Všade bolo ticho.
Schyľovalo sa k polnoci, keď sa Kanda zobudil. Pred ním sedel Allen. Jeho biele vlasy odrážali modrevé svetlo mesiaca. Bolo to ako vidieť anjela, a Kandovi sa zazdalo, že vidí snehovobiele krídla.
"Už si sa konečne zobudil," zašepkal Allen a otočil sa ku svojmu spoločníkovi. "Začínal som sa báť, že prespíš celú túto modrú nádheru."
Kanda sa pozrel von oknom. Sledoval tú nádhernú krajinu, nepovedal však ani slova. Ale skorej než krajinu sledoval Allena.
Nie, nemohol sa mýliť. Allen, aj keď sa usmieval, mal červené oči a v mesačnom svetle sa mu niečo zalesklo na tvári... Slzy.
_________________________________________________________________________________________________________________

We lost sight of thing that were clear before
and now we're drowing in the sea of our memories
But why? Why do I act like
I never made those promises and move to the next passport
---
Miette ita mono made mishi natte bokuro wa
omoide no umi no naka obore te iku no ni
Doushite? (doushite?) Chikai atta koto made
nakatta koto ni shi te tsugi no PASSPORT

_________________________________________________________________________________________________________________
Vystúpili. Všetci sa vybrali do izieb vybaliť sa. Následoval olovrant a malá prechádzka po dedine. Potom už mali decká voľno, mohli si robiť, čo chceli. Večierka bola o desiatej, ale nikto nešial spať tak skoro.
Ďalšieho dňa po raňajkách sa celá skupina zišla pred chatou. Chystali sa na túru.
Allen sa rozptyľoval každou maličkosťou, a chudák Kanda ho musel stále popoháňať. Niet divu, že zaostali za skupinou, až sa nakniec totálne stratili. Odbočili na jeden starý chodník, kde už nikto roky nebol.
Ako zvyčajne sa začali hádať, kto za to môže, ale nakniec si Allen schladil horúcu hlavu a povedal: "Hej, nie je čas na hádky! Sme stratení a nevieme nájsť cestu späť. Čo budeme robiť?"
"Máš recht. Mali by sme spolupracovať... Cross nám vravel, čo v takom prípade robiť. Máš mobil?"
"Hej.." odpovedal Allen a vytiahol si mobil z vrecka. Sadli si na breh jazera.
"Aké má číslo?" spýtal sa.
"A ja viem? To ty si bol vždy ten, čo si zapísal aj to, čo nemal!" odvrkol Kanda "Daj mi ten mobil."
"Nedám! Je môj!" kričal Allen a ťahal svoj mobil. Kanda sa však preťahoval rovnako ako on, až sa im nakoniec vyšmykol zo spotených rúk a čľupol do jazera.
"Baka Moyashi! Vidíš, čo si spravil?!"
"To akože JA za to môžem?! Bol to, podotýkam, môj mobil! Ty si mi ho chcel zobrať, BaKanda!"
"Ahh... To je už teraz jedno, nie? Naša jediná nádej klesla na dno tohto sprostého jazera."
"Nie..." zašepkal Allen.
"Nie?"
"Nie! Ak budeme spolupracovať, dostaneme sa odtiaľto!"
"Optimista..."
"Aspoňže nie pesimista ako ty! A teraz poď, blíži sa večer, musíme nájsť nejaké miesto na nocovanie a jedlo na večeru."
 

Ako môžete vidieť, tento fanfiction nemá názov Gekidou pre nič za nič! Celý príbeh je stavaný na pesničke Gekidou od kapely UVERworld (milujem tento song aj ich! Squee!), ktorej text môžete vidieť vložený vo fanficu. Tento príbeh je, priznávam sa, postavený na reálnej udalosti, o ktorej tom počula v telke. Myslím, že nemám čo dodať. Idem sa naraňajkovať a potom pracovať... Po hodine prepisovania ma bolí chrbát...
Ďalšiu kapitolu pridám zrejme až v piatok (pozajtra...), možno sa mi podarí pridať obi dve kapitoly (táto poviedka má len 4 kapitoly, predohra a 3 strofy songu), potom by som mohla začať pridávať 2. časť Try it on. Aby som vás dopredu varovala, 2. časť je hotová, a keď dokonćím3. (Rebel One!), dám si pauzu, keďže mám kopec inej roboty. Potom (zrejme až nabudúci rok) pridám 4. a 5. časť, vlastne na nich len začnem pracovat. No, ešte sa uvídí...
Čaute!