D. Gray-man fanfiction: Gekidou (YULLEN!!!) - chapter 3

Som príliš lenivá robiť niečo iné, takže raňajkujem a prepisujem fanfiction na net... Enjoy a blah blah blah... (práve som vstala, nie som najpríjemnejšou osobou takto skoro...)

D.Gray-man: Gekidou

Like a cloud
I've lost my insistence
I'm tired of the flatterers I meet every day
Spark is about to die
and although is dying slowly I can't think twice of I said
---
CLOUD
ushinaware INSISTENCE
nareai no EVERYDAY FLATTER ni? tsuitenda yo
SPARK kie sou ta
nakusha wa kakara za tomo omoi ni utsori wanai
____________________________________________________________________________________________________

Chlapci sa utáborili v jaskynke pri jazere, kde prečkali noc. Striedali sa na stráži, ale až na dve srnky, ktoré prišli v noci napiť sa, bol pokoj. Ráno sa trochu naraňajkovali a išli sa prejsť po okolí. Kada sa vrátil skorej, aby pripravil obed (zvažujúc, či do Moyashiho porcie nepridá jedovaté byliny). Zrazu dobehol zadýchaný Allen.
"Čo sa deje?" oizrel naňho šokovane Kanda.
"N-našiel som..." dychčal Allen. "Našiel som vodopád..."
"My sme mali namierené k vodopádu!" zvolal Kanda nadšene.
"Mhm! Poď, zavediem ťa tam!" zasmial sa Allen.
"Nemali by sme najprv zbaliť veci?"
"Dobrý nápad!"
Chlapci sa vrhli k svojim veciam roztrúsených po zemi a začali sa baliť. Konečne. Po jednej dlhej noci a takmer dvoch dňoch sa dosanú preč odtiaľto. Obaja si potom prehodili batohy cez plecia a vydali sa k nájdenému vodopádu.
_________________________________________________________________________________________________________________

The best plays are made at the end of a dark season
The first stage is in the house
and I carefully search for the doors od Elysium
so than I can send him there
---
Makki dosu kuro no BEST PLAY in the HOUSE daiisen no STAGE de
kozette sagasu ELYSION mi tobira mokuzen de nogadu.
____________________________________________________________________________________________________

K vodopádu prišli okolo štvrtej poobede. Allen sa nadšene pozrel a Kandu a zadychčane začal.
"Tak.. čo... Kanda?"
No Kanda neodpovedal. Len sa zničene pozeral na vodopád.
"Kanda?"
Allen začínal byť nervózny. Kanda sa nadýchol a zasipel.
"Baka... toto nie je ten vodopád..."
"Čože?"
"To nie je ono. Sme stratený ešte viac ako predtým... A to len kvôli tebe, MOYASHI!" zreval a zdrapil Allena za košeľu. Ten zavrel oči a čakal, čo príde. Kanda už mal pripravenú ruku, že mu vrazí, ale nakoniec ju spustil.
"Nie... Toto nemôže byť pravda..." zašepkal Kanda a pustil Allena na tvrdú zem.
"Kanda, ja... Prepáč mi to, ja som len chcel..."
"PREPÁČ?! MYSLÍŠ SI, ŽE TO NÁS ODTIAĽTO DOSTANE?!"
"Kanda, ja..."
"ČO TY?!"
"Chcel som len pomôcť!"
Nastalo dlhé ticho. Dlhé, priam nekonečné, mučivé ticho, ktoré prerišil až Kandov svrteľni tichý hlas.
"Vypadli..."
"Č-čože?"
"povedal som VYPADNI! Vypadni odtiaľto, vypadni mi zo života!"
"K-kanda..."
"UŽ nikdy nechcem vidieť ten tvoj zjazvený ksicht! Padaj!" vykríkol Kanda. Allen s očami plnými sĺz urobil pár krokov vzad.
"Dobre..." zašepkal a odbehol do lesa.
_________________________________________________________________________________________________________________

What you get from pretty words you half-heartedly put on papers?
Is just a desparately put together, empty story of pretty words.
---
Tenohira kara waratte ochitte iku kirei ni
his shi de atsume u oukou tta karappo no STORY

_________________________________________________________________________________________________________________

Bola noc. Kanda sedel pod slakným prevysom, aby naňho nepršalo. Ochladilo sa. Japonec však stále sledoval okraj lesa. Aj cez jeho tmu a hustý dážď na jeho okraji žiarili biele vlasy jeho priateľa. Cítil sa previnilo. Nechal ho samotného, v tejto zime a situácii sedieť niekde v lese, kde mokol a mrzol. Hrýzlo ho svedomie. Nakoniec to už nevydržal a išiel za ním. Keď k nemu prišiel, Allen ani nevedel, že Kanda je tam. Jeponec ho chytil za rameno. Allen by normálne vymrštil ruku a vrazil by mu takou silou, až by ho zrazil z nôh, no teraz bol tak zoslabnutý a zmrznutý, že sa len slabo zahnal niekam do tmy. Kanda cez neho prehodil bundu , zdvihol ho a spola odviedol, spola odniesol k "táboru", kde horel oheň a bolo pripravené nejaké jedlo. Kým však dorazili, Allen už bol vysilený, že ladva sa dotkol suchej zeme, zaspal. Kanda ho nežne vyzliekol z mokrých šial a obliekol do suchých. Potom ho ešte prikryl a nechal spať. Sadol si vedľa neho a počúval šum dažďa.
Allen bol v spánku tak roztomilý, až Kanda nakoniec nevydržal a pobozkal ho.
"Spi sladko, Moyashi..."
_________________________________________________________________________________________________________________

Let's leave bit of our important memories here
I'll be to heavy to carry them all across the sea
And next time (next time) we meet, let's joyfully reminisce on these memories
Rebel one, when will the eternal voice, again, reach my heart?
Rebel one, I wanna hear, again, the eternal voice
Rebel one, when will the eternal voice, again, reach my heart?
Rebel one! Turning point!
---
Taisetsu na omoide mo sukoshi oite yukou
Subete seotta mama jya wataru ni wa omokute
soushite (soushite) mata deatta toki ni wa, sukoshi irokoku attamete kure
Rebel one, towa no koe, AGAIN, kokoro ni itsu todoku
Rebel one, towa no koe, AGAIN kikasete
Rebel one, towa no koe, AGAIN, kokoro ni itsu todoku
Rebel one! Turning point!

_________________________________________________________________________________________________________________

Nastalo ráno. Allen sa pomaly prebudil a zistil, že je prezlečený, suchý a prikrytý... A že toto nebolo miesto, kde večer bol. Čo sa stalo? Nepamätal sa. Vedel len toľko, že ho niekto v noci odniesol na teplé, suché miesto, kde teraz sedel. A niekto vedľa neho pripravoval raňajky pre dvoch.
"Kanda?" spýtal sa rozospato Allen.
"Takže už si hore, Moyashi!" odpovedal japonec a podal mu jedlo. "Na, najedz as. Dneska nás čaká veľa chodenia..."
Bolo veľmi skoro, len svitalo, keď chlapci už boli pripravení vyraziť.
"počkaj chvíľku..." nadhodil Allen. "Trošku sa tu poobzerajme. Pozri, ako je tu nádherne!"
"Ale Moyashi, my predsa musíme..."
"Prosííííííííím!"
"Tak dobre..." privolil Kanda, keď naňho Allen pozrel psími očami.
"Ďakujéééééém!" zvískol Allen a objal Kandu okolo krku. Potom ho chytil za ruku a ťahal po celom okolí. Nakoniec ho zatiahol do jazierka zaplávať si! Keď napokon celí mokrí vyliezli z jazierka von, bolo už desať a oni museli rýchlo ísť, aby dorazili ešte pred zotmením.

No čo poviete? Teraz už budem milšia, mala som raňajky a už som hodinu hore. Už sa nám to tu pekne Yullenuje! Ja viem, že Kanda je trochu OOC, ale to nevadí, že? Ak si všímate, niektoré veci som prebrala z filmov a kníh... V poviedke som mala nejaké poznámky, kde som to parodovala, ale nechcelo sa mi to prepisovať... Takže, toto by bolo odo mňa v tomto prípade všetko, večer mám v pláne pridať poslednú, 4. kapitolu (urobím čokoľvek len nech sa nemusím učiť!) A mala by som ísť makať, mám PC na ktorom mi funguje GIMP (program, ktorý používam na kreslenie, fakt dobrý, odporúčam, a narážala som na to, že na notebooku mi furt padá a nedá sa kresliť...), takže lúčims a s vami! Papaaaa!