D.Gray-man ft. Slayers: Crimson Sky & Bloody Ocean - chapter 3

Nooooooo, takže konečne idem prepisovať ďalšiu kapitolku! Včera som nemohla, pretože som rozbehávala mojich shimejiov a konečne som si našla čas na prácu na môj nový Yullen tumblr ask: https://ask-bakanda-and-moyashi.tumblr.com/

Idem prepisovať, pretože ma strašne bolí chrbát, tak nech to mám konečne za sebou...

Chapter 3: Secret Feelings

"Allen!" Liossa ním jemne triasla, aby ho prebudila. Allen pomaly otvoril oči a pozrel sa nanu. Podávala mu čaj.
"Napi sa," zašepkala.
Allen si v polospánku odpil z horúceho čaju.
"Je to horké..."
"Earl Grey," odvetila. "Vypi to. Obsahuje tein, prebudí ťa to."
Bielovlasý chlapec vypil všetko až do dna. Keď sa prebral, všimol si, že démonka má na sebe len košeľu, no on sám bol v pyžame.
"Večer som ža prezliekla. Keď si spal," odpovedala na jeho spýtavý pohľad. "Vyzleč sa."
"Čo-čože?"
"Vyzleč sa. Musím ti prezrieť ľavú ruku a tak. "Zranenia", všal vieš..."
"Aha, okey," zamrmlal Allen a vyzlekol si tričko.
"Máš niekoľko modrín a škrabancov. A... Cucfleky? Ah, chápem..." zhodnotila Liossa, keď prezrela Allena. "Bolí ťa niečo?"
Allen pokrútil hlavou.
"Dobre. A teraz ruka..."

***

"Fajn. Krátky čas ju nebudeš môcť používať. Zatiaľ môžeš zostať tu. Nemám také vybavenie ako Komui, ale spravila som, čo sa dalo." Usmiala sa a zaviazala mu ruku do obväzu.
"Vďaka..."
Odpovedala ďalším milým úsmevom. "Idem chystať obed. Rob si, čo chceš, len nechoď do mojich izieb." Túto vetu sprevádzal varovný, priam vražedný pohľad.
Allen sa rozosmial. To mu ten omyl nikdy neodpustí?
"Včera si povedala-"
"Ja viem. Nezabudla som. Potom."
Allen vyšiel z izby a išiel sa túlať po sídle. Poznal to tam už takmer ako vlastnú dlaň. Nesmel však chodiť na najnižšie poschodie a do Liossiných izieb. Snažil sa uvoľniť, zabudnúť na včerajši večer... Jeho myšlienky sa však stále obracali tým smerom.
Keď prechádzal okolo kuchyne, zbadal Liossu. Mala na sebe červený korzet a čiernu sukňu, zdobenú stuhami a prackami. Všetko zladené, dlhé biele vlasy vypnuté do konského chvosta. Pripravovala nejaký krém. Allen zrazu dostal nutkanie sa k nej zozadu priplížiť a vystrašiť ju.
Našľapujúc na špičky, prešiel cez celú kuchyňu a šťuchol ju, čož bol dosť debilný nápad. Keď sa jej dotkol, Liossina ruka vyletela a trafila ho do tváre. Allen stratil rovnováhu, zachytil sa obrusa, spadol a strhol ho zo sebou. Pri páde spadol na Lioss a zhodil ju. Ako šklbol obrusom, miska s krémom jej padla do výsrihu a čokoláda preletela ponad ňu a pristála Allenovi na hlave. Liossa sa rozosmiala, nabrala plné ruky krému a rozotrela ho Allenovi po tvári. Allen zase nabral čokoládu a natrel ju Liosse na nos. Potom sa ku nej naklonil a čokoládu decentne zlizol pri bozku. Keď zlízal všetku čokoládu, posunul svoje pery nižšie. Allen a Liossa sa ponorili ho hlbokého bozku.
"Liossa..."
"Mhm?"
"Milujem ťa. Viem, že to už asi vieš, ale..."
"Nie."
"Čo?"
"Nevedela som to."
"Ale ako to? Veď vieš čítať myšlienky a-"
"Toto som nevedela."
"Ja viem, že môžeme byť len priatelia... Ty si mocný démon, a ja len naivný hlupák," zašepkal skľúčene a odtiahol sa.
"To nie je pravda."
"Č-čože?"
"Naozaj môžeme byť len priatelia, ale z iných dôvodov..."
"A aké to sú?"
"Napríklad... Ja som démon, ty exorcisa. Mohol by si mať problémy."
"Chápem..."
"Fajn. Môžem teraz pokračovať?"
"Huh? Oh, jasné, prepáč."

Ďalšieho dňa...

"Allen?" volala Liossa zo salóna. Bielovlasý chlapec bol takmer okamžite tam.
"Allen, dneska odchádzam. Máme rodinný zraz," povedala, keď v Allenových očiach zazrela otázku. "Konečne sa uvidím s mamou. A bude tam aj sestra! A teta, bratranec, ujo a vśetci, ktorí sú ešte živí."
"Čo tým myslíš? Myslel som, že démonu sú nesmrteľní!"
"TAKMER nesmrteľni," opravila ho Lioss. "Môžeš ich zabiť. Ale to je náročné, takže by som sa tým nezaťažovala," zasmmiala sa. O smrti a zabíjaní vždy hovorila s takou ľahkosťou. Allena to priam desilo.
"A kedy sa vrátiš?" spýtal sa.
"Hmmm, asi pozajtra, neviem."
Postavila sa a cez plece si prehodila tašku.
"Veci už mám zbalené." Na to sa otočila a kráčala k východu. Allen na ňu len nemo zízal. Zas vyzerala perfektne. Krátke bledomodre šaty, biele sieťované rukavičky bez prstov a modré lodičky spolu perfektne ladili.
Keď sa Allen prebral z omámenia, rýchlo jej ešte zaželal šťastnú cestu.
Keď Liossa opustila areál sídla, bleskla sa na biesto konania. V areáli sa totiž teleportovať nedalo.
O sekundu neskôr bola na WolfPack Islande.
"Konečne si dorazila!" začula spoza seba hlas. "Meškáš!"
Ovanul ju pach cigariet a alkoholu.
"Teta!" zvolala Liossa a objala Zellas. Keď ju pustila, išli dnu do hradu. Vošli do obrovskej jedálne. Všetci už boli tam.
"Kde je ten kornútok?" spýtala sa Lioss, keď nikdne nevidela svojho bratranca.
"Nosí jedlo," ozval sa niekto. Liossa sa otočila.
"MAMI!" Mladá démonka sa vrhla na vysokú ženu v modro-fialových šatoch s tyrkysovými vlasmi, do ktorých boli vpletené perly.
"Tak rada ťa zasa vidím!"
"Aj ja teba, Liossa..." zašepkala žena. Keď sa konečne doobjímali, Deep Sea Dolphin sa pozrela na svoju dcéru.
"Vyzeraš nádherne."
"Ďakujem...

Rodinná zišlosť sa vyvýjala celkom dobre. Všetci sa dobre bavili, Liossa bola rada, že sa opäť vidí s rodinou, Zellas už bola zas opitá na mol...
Uprostred večere však Liossa stŕpla.
"Čo sa deje, zlato?" spýtala sa vydesene Dolphin.
"Niečo v dome..." vyjachtala zdesene. "Ale veď... Tam je len on, a nikto iný... žeby... Len to nie... Allen!"

No, koniec kapitoly, yay, lets party... Unavená nie som ani za nič, ale pôjdem spať... To, ako Liossa vymrštila ruku a trafila Allena som prebrala z reality. Po základke mám takýto podmienený reflex, a prednedávnom sa mi zase podarilo niekoho takto trafiť... Pôvodne som plánovala z tejto kapitoly spraviť hentai, ale vybodla som sa na to, moc mi takéto písanie nejde (len yaoi, a aj tam mám čo zlepšovať!)... V tejto kapitole bolo asi najviac Slayerskej tematiky, teda zrejme až po piatej... Okey, budúci týždeň zase tu, či už v piatok alebo sobotu, tak ahoj, ja idem vypnúť shimejiov, skorej než mi preťažia počítač... Čau!