D.Gray-man ft. Slayers: Crimson Sky & Bloody Ocean - chapter 6
30/06/2012 11:37
Čo bolo predtým...
Mladá mazoku Liossa sa po 12 rokoch konečne vrátila do svojho domovského sveta. Čo všetko sa zmenilo počas doby jej neprítomnosti? Jej "milovaný" bratranec jej dohodil prácu, z ktorej nebola zrovna nadšená. Ukazuje sa, že je to dôležitá vec týkajúca sa jej osoby. Nepriateľ sa objavuje na scéne. Smrteľný súboj však prežila a dostala schopnosti, ktoré má len boh... Pod podmienkou, že sa vzdá rodiny a túto moc nesmie používať dlhú dobu. Aj napriek rozkazom zostáva živý aj nepriateľ. Stretne sa s ním ešte? Všetko sa točí okolo Temného rádu a tajomného čísla 14...
Mladá mazoku Liossa sa po 12 rokoch konečne vrátila do svojho domovského sveta. Čo všetko sa zmenilo počas doby jej neprítomnosti? Jej "milovaný" bratranec jej dohodil prácu, z ktorej nebola zrovna nadšená. Ukazuje sa, že je to dôležitá vec týkajúca sa jej osoby. Nepriateľ sa objavuje na scéne. Smrteľný súboj však prežila a dostala schopnosti, ktoré má len boh... Pod podmienkou, že sa vzdá rodiny a túto moc nesmie používať dlhú dobu. Aj napriek rozkazom zostáva živý aj nepriateľ. Stretne sa s ním ešte? Všetko sa točí okolo Temného rádu a tajomného čísla 14...
No a som tu zas! Nechce sa mi to moc prepisovať, ale je to pomerne krátke, takže sa do toho pustím. Pobláznila som sa do soundtracku z K Projectu, len to nejde stiahnuť... Zdržal ma obed a DGM, pozerali sme práve s bratom, takže prepisovať začínam okolo 12:20.
Takze ideme na to, nová kapitola je tu!
Chapter 6: Humans, emotions, memories
Allen sa prebudil na pohovke, kne minulú noc zaspal. Nepamätal si, čo sa presne stalo, všetko bolo zahmlené... Liossa spievala. Ale ani text, ani melódiu si nedokázal vybaviť. Zabudol na to.
Liossa sedela na zemi a hrala sa s kartami. Vždy tak dokonalá a nádherná dáma nebola ani trochu upravená. Mala na sebe veľké tričko a krátke nohavice. Strapaté, mastné vlasy mala vypnuté do drdola. Namiesto vláseniek použila paličky na jedenie. Ruky mala obviazané a stále červené od krvi. Vo vlasoch jej taktiež presvitala zaschnutá krv.
Allen k nej podišiel bližšie. Na tričku mala hnedé fľaky. Keď sa však poriadne pozrel, zistil, že je to len vyliate kakao.
"Keď sa takto hráš, pripomínaš mi tým jednoho pátrača," ozval sa jej spoza chrbta. "Koníček?"
"Nie. Hrám to len na zabíjanie času," odvetila a na srdcovú hromádku položila posledného zostávajúceho kráľa.
'Je to tu nebezpečné. Posledné možné útočisko bolo tu, a keď tu včera bol Kanda, sratilo svoju bezpečnosť. Allen ešte nič netuší... Nesmiem mu dať najavo, že tu nie je bezpečno.' Pozrela na Allena. Usmieval sa. 'Nesmiem mu nić povedať. Raz to však zisti´t musí... Ale teraz... Ďalśí šok za tak krátku dobu? Ale však nech to má za sebou...'
"Liossa?" Z myšlienok ju vytrhol Allenov hlas. "Čo sa stalo? Vyzeráš smutne." Usmial sa.
"Allen,ja som v poriadku. Ale ty sa prestaň usmievať. Nenávidím, keď sa niekto smeje, a pri to by najradšaj plakal." Pozrela sa naňho."Chýbajú ti, však?"
Allen mlčky prikývol.
"Ale nevrátiš sa tam tak skoro..."
"Viem, že by som tam mal byť... Ale nechcem. Nechcem sa vrátiť!"
"Máš strach."
"To všetko ten Bakanda!" vykríkol a padol vedľa Liossy na kolená. Rozplakal sa. Lioss si ho pritiahla k sebe. Objala ho.
"To nič, Allen," zašepkala mu do ucha. Allen jej ticho vzlykal v náručí. Keď doplakal, Liossa sa postavila a povdala mu ruku. "Poď so mnou, prosím."
Viedla ho - a on tomu vážne neveril, že ho tam vedie - do jej súkromných izieb.
Odomkla dvere a vošli dnu. Na zemi bol hrubý čierny koberec, pod ktorým bola čierno-biela šachovnicovo robená podlaha. Vysoké čierne police s miliónmi kníh zakrývali biele steny. Zo stropu sa spúšťal obrovský zdobený luster. V miestnosti boli ešte stôl, stolička a gauč. A úplne vzadu čierne dvere. Keď sa Allen porozhliadol, všimol si, že pri strope sú vysoké okná. Boli však zatiahnuté čiernymi závesmi.
"Čierna?" spýtal sa.
"Takto mi to vyhovuje," odvetila vecne.
"Čím dlhšie ťa poznám, tým viac som si istý jednou vecou: Si divná."
Zasmiala sa. "Tak som, a čo? Patrí to k mojej osobnosti."
"Rovnako ako tie záchvaty hnevu?"
Zmĺkla. "To nie sú záchvaty hnevu."
"Tak čo teda?"
Okey, som unavená, dlhšie sa mi už neche prepisovať, potom neskôr... Dám to ako part 2 alebo tak. Asi večer... No, mám viac času, viac sa tomu teraz budem venovať... Tak čau!
—————