"The Rat that loved the Flower..." NezuShi fanfiction

Potkan, ktorý miloval kvet... Kratučká poviedka, ktorú venujem mojej drahej priateľke Veronike K., ktorá práve maturuje. Želám jej veľa šťastia a teším sa na naše spoločné stretnutie. Túto poviedku ti venujem ako vďaku za prísľub prekladu mojich poviedok a scenárov do angličtiny. Arigatou...
Tento krátky príbeh (1. časť) by sa dala vsunúť medzi časť kde Shion Nezumiho operoval a časť, keď spolu jedli. Enjoy

Hurikán vonku sa postupne stíšil na dážď.
"Pôjdeme von?" spýtal sa asi 12-ročný modrovlasý chlapec. "Aspoň na balkón," zaprosil, keď sa naňho jeho spoločník pozrel pochybovačným pohľadom.
"Mne to nevadí," odvetil. "Ale čo mama?"
"Nechaj to tak," odpovedal nezaujato modrovlasý chlapec. Sledoval kvapky, ktoré ostro padali na okno a bubnovali na parapetnej doske.
"Dobre teda," privolil nakoniec hnedovlasý chlapec a otvoril balkónové dvere. Vyšli von.
"Daaaaaaaaaaažď," vzdychol modrovlások a nastavil tvár pichľavím kvapkám.
"Nevedel som, že ho máš rád," zasmial sa jeho priateľ a následoval jeho príklad.
"Som potkan, samozrejme, že mám rád vodu," odvetil s úsmevom menší chlapec. "Mňa skorej udivuje, že si v takomto lejaku vyšiel von ty," neodpustil si štipľavú poznámku.
"Kvety potrebujú vodu," odvetil s úsmevom ten druhý. Potom podišiel k zábradliu a oprel sa oň.
Modrovlások si sadol na studenú dlažbu a oprel sa o stenu. Ruku položil na zem vedľa seba.
"Huh, krieda?" zamrmlal, keď rukou nahmatal niečo hranaté. Pozrrel sa na tú vec. Naozaj to bola krieda. Bledomodrá, napodiv suchá krieda.
Chlapec ju zobral do ruky a začal niečo kresliť na dlažbu.
"Nezumi, čo to robíš?" spýtal sa po chvíli hnedovlasý chlapec, keď sa otočil a pozrel na svojho priateľa. Nezumi však od práce nezdvihol hlavu. Druhý chlapec k nemu teda podišiel a pozrel sa.
"Čo to je?" spýtal sa.
"Potkan a kvet," odvetil Nezumi a sivými očami pozrel na svojho spoločníka. Na dlažbe bol vyobrazený potkan, ktorý držal v ruke astru.
"Je to nádherné," zašepkal hnedovlasý chlapec.
Nezumi sa uškrnul.
"Jednoho dňa sa po teba vrátim," zašepkal Nezumi.
"Huh?"
"Vrátim sa po teba. Vrátim sa a zoberiem ťa so sebou!" povedal už zreteľne.
"Sľubuješ?"
"Sľubujem ti to tu a teraz, Shion." Usmial sa na zaskočeného chlapca a potom vošiel naspäť do izby.

***

Po pol hodine chlapci so smiechom padli na posteľ. Nezumi zavrel oči a chytil Shiona za ruku.
"Nezumi, ty celý horíš!" zvolal Shion a priložil svoje čelo na to Nezumiho. "Veď máš horúčku! Donesiem nejaké antibiotiká."
"Je mmi dobre... Chcem len spať," zašepkal Nezumi.
"Ak budeš spať s takouto horúčkou, vyčerpá ťa to!" kričal naňho Shion zdesene.
"Sám si pekne teplý..." odvetil Nezumi a pevnejšie zovrel Shionovu ruku. "Takže ľudské bytosti sú teplé, huh?" spýtal sa len tak do vzduchu.
Obaja potom zaspali...

Shion otvoril oči. Na strechu bubnoval dážď. Pes ležiaci na gauči zazýval. Hamlet, Cravat a Moonlight sedeli na posteli a z času na čas zapišťali. Oheň už vyhasol, no uhlíky ešte vyžarovali mdlé svetlo a osvetľovali miestnosť zaplnenú knihami.
Shion sa pokúsil pretočiť, no nemohol. Vzdychol si. Nezumi si z neho zase spravil svoj vankúš. Pokúsil sa ho striasť. Nevyšlo to, podarilo sa mu ho len zobudiť.
"Haa, čo je...Shion?" zamrmlal Nezumi.
"Nič, len toľko, že zase zaberáš celú posteľ a ja som tvoj vankúš," odvetil Shion.
"Sorryyyy..." Nezumi sa zdvihol na lakti a odkotúľal sa.
Hodiny odbili polnoc. Shion sa pritúlil k Nezumimu.
"Nezu-chan?" zašepkal mu do ucha.
"Hmmm?"
"Dneska ej to presne päť rokov, odkedy sme sa spoznali," zašepkal.
"To teda znamená, že dneska máš sedemnáste narodeniny," zavrnel Shionovi do ucha. Pritiahol si o k sebe a pobozkal ho.
"Aishiteru, Shion..."
Obaja potom zavreli oči a zaspali. Ako vtedy pred piatimi rokmi...

Tadaaaaaa! Naozaj kratučká poviedočka. Prišla som na ňu náhodou... Snívala sa mi tá časť na balkóne.a V sne Nezumi nenakreslil potkana a astru, ale jeho a Shiona, ako sa držia za ruky. Potom k nemu prišiel Shion a dokreslil tam srdiečko. Dúfam, že sa vám poviedka páčila.
xoxo, lúčim sa