Try it on - Slayers fanfiction - chapter 5

Before I'll start, I wanna apologize, that I didn't submit anything for two weeks. I was sick... And I won't submit full chapter, because it's really long...

Okey, you can read...

Enjoy!

Innocent Sorrow pt. 1

or chapter, where me and my friends are playing on exorcists

Zrejme teraz očakávate nudný príbeh o mojej výuke, ale mýlite sa!

Deň na to, ako som Xellosa zasypala Narutom, O KTOROM STÁLE NEVIEM AKO SA TAM DOSTAL, som išla s priateľmi von, poukazovať im okolie. Vyzerali sme ako partička pomerne normálnych teenagerov.

Večer sme strávili na pláži.

,,Na tejto pláži som sa často hrávala s matkou, pred tým, než som odišla..." povedala som zahľadená na mesiac.

,,To ti závidím... Ja sa na mamu ani nepamätám, zomrela, keď som bola ešte malá..."

,,To je mi ľúto, Amelia..." odvetila som ticho.

,,Keby mama zomrela, trúchlil by som, ale zrejme by mi aj odľahlo. Koniec konciv, je to suka..." nadhodil Xellos.

,,Pfft, povedz to rovno, štve ťa, že mňa má radšej než teba!" povedala som tak trochu nadradene. ,,Čo už, life is a bitch!"

Na to sme sa všetci rozosmiali.

,,Keď už hovoríme o našich "úžasných" famíliách, čo takto Rezo? Zmenil ma na chiméru, a nakoniec sa dozviem, že sa z toho nedostanem!" povedal už trocha chladnejším tónom Zel.

,,Vážne? A čo ja?! Doma som nebola ani nepamätám, lebo moja "úžasná" sestra mi ide po krku!" vykríkla Lina.

Zachádzalo to ďaleko.

Zrejme by sa aj začala hádka, ale ja som ich dohadovanie nemohla dlhšie zniesť.

,,Vy sa ľutujete, ako ste na tom mizerne!

Mňa pred dvanástimi rokmi poslali do krajiny ľudí a vymazali mi spomienky!

S otcom som sa stále hádala, mama bola raz tak, raz tak, brat bol blbec, s rodinou z otcovej strany som sa takmer nestýkala, až na babku, ktorá mi liezla na nervy! Rodina z maminej strany... Bratranec aj sesternica ma urážali, zhadzovali, uťahovali si z mojich snov, ich otec takisto, tetu som vídala málo.

Celú základnú ma šikanovali. Na gympli to bolo lepšie, mala som priateľov, ale aj tak som nebola začlenená do spoločnosti. Patrila som medzi najlepších, a vždy, keď som urobila chybu, učitelia ma zhúkali a priatelia sa mi smiali!

A keď som nebola najlepšia, mama ma vždy zrovnávala s priateľmi! Nech som robila ČOKOĽVEK, nikdy so nebola dosť dobrá!
Jediná osoba, kvôli ktorej by som sa tam vrátila, je stará mama!

A čo moja reálna rodina?

L-sama ma poslala dokelu, Dynast je na severe, väčšina famílie vymrela Lininou zásluhou.

A mama sa ani nesnažila ma brániť, aby ma neposlali preč!
Ani neviem, čo budem schopná povedať jej "mami" keď sa stretneme..."

Slzy som mala na krajíčku...

Chcela som to tam celé vyhodiť do vzduchu, ale ovládla som sa.

Všetci na mňa zízali. Až potom som si uvedomila, ako veľký ten citový výbuch bol.

,,Patrím vôbec niekam? Existuje miesto, kde mám žiť? Mám vôbec dôvod existovať?" plakala som.

Sťažka som preglgla. Bola som napálená, strašne napálená.

,,Vy ľudia s tými vašimi "problémami". ,Oh, zlomil sa mi nehet, čo budem robiť?´ TOTO vás trápi? Keď vedľa vás niekomu ubližujú, je vám to ukradnuté. Je vám úplne jedno, že mu to môže zničiť život!"

Amelia sa už išla postaviť a začať svoj debilný Justice Speech, ale zelgadiss ju nenápadne pritisol dolu.

Všetky oči sa upierali na mňa.

,,Viete, čo som zistila v tom svete ľudí?! Že je to hnusné, nechutné a odporné miesto! Nechápem, ako mohla L-sama niečo také stvoriť..." Lapala som po dychu. ,,Rasizmus, antisemitizmus... Všetky tie vojny vznikajú len kvôli tomu, že niekto je iný ako vy. Neveríte?"

Chytila som Lininu ruku a pritisla si ju k hruti.

,,Čo cítiš?" spýtala som sa ticho.

,,Tlkot srdca..." Linine slová bolo ledvapočuť.

,,Presne tak. Som žijúca bytosť. Tlčie mi srdce. Moja hruď sa pri nádychu dvihne a pri výdychu zase klesne. Som živá, a je jedno, či som človek, drak alebo mazoku. Žijem, a to je to hlavné."

V tej chvíli som si pripadala ako Nezumi. Ale to bolo teraz jedno, lebo moje slová na priateľov zrejme hlboko zapôsobili.

,,Som živá, ale len pre to, že som mazoku, by ma mohol niekto zabiť. Len kvôli tomu, že nie som človek. Niektorí mazoci sú VÁŽNE zlí, ale to neznamená, že sme takí všetci. Porovnajme napríklad Zelgadissa s Gourrym. Zel je múdry, zatrpklý, chladný zabijak, zatiaľ čo Gourry je debil s mozgom medúzy. Každý je iný. A práve to ľudia využívajú na začatie vojen. A niečo také sa nestalo len raz. História sa stále opakuje. A preto mi nie je tak ľúto, keď zabijú človeka, ako keď zabijú zviera. Čím viac o ľuďoch viem, tým väčší k nim mám odpor. Lebo jeden nemusí byť ako všetci, ale všetci sú ako jeden.

A teraz ma ospravedlňte, lebo ak nepôjdem OKAMŽITE domov, neručím za následky."

Zmizla som a zjavila sa v našom sídle.

Zúrila som ešte viac než tam na pláži. Preto som sa zavrela v knižnici a nevyliezla som ďalších pár hodín...

* * *

Celú noc som zase nemohla zaspať, tak som bola v knižnici a čítala ďalšie knihy. Jednu hrubšiu knihu dokážem prečítať za asi 3 hodiny, takže som toho stihla ohromne veľa.

Ráno prišla Amelia a v mene všetkých sa mi ospravedlnila (aj keď si myslím, že Lina ROZHODNE netušila, že sa mi Ame chce ospravedlniť).

,,A čo od teba chceli tí mešťania z pred troch dní?" vyzvedalahneď. Aha, tak o  toto jej išlo!

,,No, mysleli si, že som démon (čož aj som), ktorý im ničí les a zabíja ľudí, tak ma chceli zabiť..." odvetila som nenúteným tónom. Však, nie je to tajomstvo.

,,Ah, chápem... A nemali by sme im pomôcť?" spýtala sa Ame. No zrejme by som odpadla, keby som nad tým už dávno  nerozmýšľala. A navyše, vždy som si chcela skúsiť exorcismus, hlavne kvôli tomu, že som fonúšikom D. Gray-man...

,,Fajn, ale budeme potrebovať kostýmy... Ak by ma tam niekto znova uvidel, bola by som namieste mŕtva," odvetila som zamyslene, a rozmýšľala, kde do pekla tak narýchlo zoženieme exorcistské cosplaye... Potom som si spomenula. Ah áno, máme ich v šatniach! Boli tam dokonca aj parochne a líčidlá. Ako malá som nikdy nevedela, na čo to je.

,,Amelia, choď za ostatnými a potom príďte za mnou do šatne!" zavelila som a bežala do šatní o poschodie nižšie. Nemýlila som sa. V skrini boli plášte, na policiach legíny a ostatné časti oblečenia, v botníku boli všetky topánky, ktoré sme potrebovali na cosplay. Dokonca na toaletnom stolíku bol make-up a krátka biela parochňa! Samozrejme tam boli aj gumičky a kefa, a, čuduj sa svete, MUGEN! A nie len kdejaký plastový či drevený. Bol to normálny meč, reálna katana, rovnaká ako bol Kandov Mugen.

Natešene som si spísala zoznam exorcistov a k jednotlivým menám som dopísala mená priateľov. Keď Amelia priviedla skupinu, už som mala všetko pripravené.

,,Takže... O čo ide?" spýtala sa trochu podráždene Lina. Zrejme som ju vyrušila počas raňajok... neva!

,,Trošku sa pobavíme!" zasmiala som sa. ,,Pripravte sa na trošku exorcismu a mierne uletené oblečenie!" (nie, nie je to uletené, ako Allen som bola už aj v škole.)

Vyberala som jednotlivé oblečenia a podávala som ich prekvapeným priateľom a Xellosovi.

Všetci si to začali obliekať. Ešte som ich očesala, dodala posledné rekvizity a išla sa chystať sama.

Okey, now, I'minterested, if you know, who has which cosplay. DO NOT LOOK! Try to post comment with your thinking. Ah, okey, you can read...

,,Fajn, to by sme mali," povedala som, keď som si naťakovala biele rukavice. Všetci sme už boli plne oblečení.

Amelia mala trochu čiernej okolo očí,a  tá Mirandina uniforma jej vážne sekla. Lina si trošku upravovala dva copy, a snažila sa, aby jej nebolo vidieť pod sukňu. Musí uznať, že Lenalee, má vážne kratučkú suknučku. Gourry si prezeral Mugen a dlhé vlasy v cope ho trchu ťahali dolu. Zel sa pohrával s lýmcom na Kroryho plášti.

,,Musím mať tú sprostú pásku?" spýtal sa ma otrávene Xellos.

,,Áno, musíš. Aj ja musím znášať túto parochňu, a pozri, nesťažujem sa!" odsekla som a eśte raz som si skontrolovala jazvu v zrkadle. Neviem načo, vyzeralo to perfektne.

Xellos zase otvoril ústa, že sa bude sťažovať, aôe keď som naňho prísne pozrela, zavrel ich.

,,Fajn decká, ide sa na to!"

Oh, arigatou Eru-sama, finally done! I'm tired and happy. FINALLY! Well, next week I'll submit second part... Maybe I'll not submit 8th chapter, because I've got lot of tests at school, I must write to school news, I have lot of contests, art trade and requests are still here and I finally begun with my own manga... I've done one DGM fanfiction, when I'll finish this, I'll submit that... And after that second parto of Try it on, DGM ft. Slayers fanfic...

I have nothing more to say... Only that my mum promised me Hetalia first 2 volumes, I don't have any money after that AnimeShow, I'm tired, reading lot of books now, I have cosplay team with my friends and for my B-day I'll get... MUGEEEEEEEEN!!!

Sa-yo-na-ra!

xoxo, Areks-sama