Try it on - Slayers fanfiction - chapter 7

Brightdown,

or chapter, where first priority is to SURVIVE

Ubehlo niekoľko týždňov a ja som konečne ovládla mágiu a celkom aj svoje telepatické schopnosti... Teraz už sme len čakali, kým Daria (náš nepriateľ) oficiálne vyhlási vojnu.

,,Liossa?" cez chodbu sa ku mne niesom Ameliin hlas. ,Nič nehovoriť...'

,,LIOSSA?" zakričala hlasnejšie. Potom vtrhla so izby v japonskom štýle, kde som práve meditovala.

,,Oh, dobre. Konečne som ťa našla!"

Neodpovedala som. To sa pri meditácii nemá...

,,Daria urobila ďalší krok!" zvolala rozrušene.

Okey, toto sa už ignorovať nedá. Vstala som a totálne narušila meditačný kľud. Práve som si vybavovala matku...

,,Čo sa stalo?"

,,Napadla ďalśie mesto."

,,Ako vtedy tá dreanejská mačka z minula?"
,,Niečo podobné. Ale teraz hromadne a na veľké mesto!"

,,Významné?"

,,Zephiel City."
,,LININO RODISKO?!"

,,H-hai."

Utekala som do šatne. Boli tam. Šaty ako stvorené na takýto boj. Modrý top čínskeho strihu bez rukávov, zopnutý zlatými prackami, minisukňa morskej zelenej, dlhé rukavice a vysoké čižmy rovnakej farby, na ktorých boli katakanou napísané vety, ktorých význam som už dávno zabudla.

,,Toto sa nedá ignorovať," sykla som, keď som bola pripravená. ,,Ideme tam."

* * *

,,A sme tu. Zephiel City," zašepkala Lina a uprela zničený pohľad na mesto. Vládlo tam peklo. Mnoho domov bolo v plameňoch, ďalšie zbúrané.

,,Sestra?" spýtala som sa súcitne.

,,Mám o ňu strach... Či sa jej niečo nestalo. Ale stále k nej cítim určitú nenávisť..."

,,Chápem." Poznala som ten pocit. BOlo to pred vy%se mesiacom, čo ma Xellos zachránil pred popravou. Cítila som sa vtedy rovnako.

,,Ideme na to?"

,,Fajn."

Vbehli sme do mesta.

,,Kde by mohla byť?"

,,V hrade!" vykríkla Lina a ukázala na veľkú kamennú stavbu asi kilometer od nás. Vzlietli sme a vtrhli dnu.

Menśích démonov sme nechali na stráž vonku. My sme mali prácu tu.

Vtrhli sme do trónnej siene.

,,Bravo, bravo, bravo. Ako rýchlo ste ma dokázali nájsť!"

Ten afektovaný hlas, to vystupovanie...

,,Daria!" sykla som zlostne.

,,Aw, ty si ma ešte pamätáš? Aké pozorné!"

,,Drž hubu ty kurva."

,,Takto sa nerozpráva, Liossa. Vari ťa to mamička nenaučila? Ih, zabudla som! Odkopla ťa!"
Trafila do čierneho. Moja slabina.

,,Neodkopla!"

,,Neklam samu seba, Liossa-chan! Vieme to obe. Nechala ťa ísť, nebojovala o teba. Proste sa na teba vykašľala!"

Toto už bolo veľa. ,,Sklapni! FIREBALL!" Obrovská ohnivá guľa tesne minula svoj cieľ. Zakliala som a hodila ďalší. Daria konečne skočila do svetla. Rovnaká ako kedysi. Bledofialová pokožka, gaštanové vlasy v cope, bledomodré svietiace oći. Rohy zatočené tesne nas hlavou, jašterićí chvost švihal zo strany na stranu. Kravské nohy boli zakryyté trojštvrťovými zelenými nohavicami, kopytá však boli vidieť. Top s dlhým rukávom však vôbec nezakrýval brucho a kríže. Zlaté ordoby a rubínove náuśnice...

,,Taká ako pred rokmi," zhodnotila som.

,,Taktiež si sa veľmi nezmenila od dôb, čo sme sa ako malé spolu hrávali."

,,Neverím, že sme nepriatelia len kvôli takej prkotine ako rodokmeň," zasmiala som sa.

,,Je toho viac," odvetila Daria a preśla do bojového postoja.

,,Toto bude môj boj," povedala som smerom na bratranca a začala chystať ďalśí fireball. Vypálila som.

,,Ohnivé kúzla? Pre dcéru Deep Sea Dolphin sa to nehodí!" zasmiala sa dreneika keď uskakovala.

Takéto poznámky ma štvali stále viac a viac. V tej chvíli som si neuvedomila, že to bol jej zámer. Nepremýšľajć nad dôsledkami som sa na ňu vrhla a začala súboj na blízko. Lenže ja bojujem pomocou mágie, a to je viac-menej boj na diaľku. Zato Daria je majstrom boja na blízko. Nedalo jej to veľa práce, a už ma držala pod krkom a škrtila.

,,Tak aké to je?" usmiala sa úchylne.

,,Tsk. L-sama, takže takto skončím? Osud je vážne šialený. Rád si z nás robí bláznov... Ale takýto podraz som nečakala. Takže najprvy ma vykopneš, vymažeš mi spomienky, potom ma sem vrátiš a po dvoch mesiacoch necháš zomrieť? Choď do čerta! L-SAMA!"

V tej chvíli sa stalo niečo zvláštne. Daria s výkrikom uskočila. Pozrela som sa na svoje ruky. Žiarili na zlato. Aj zvyšok môjho tela. Pohla som hlavou. Čierne vlasy boli zrazu biele. A tá sila, ktorú som cítila...

Hodila som fireball. Biele plamene. Toto je divné... ,Čo sa to sakra deje?'

,PLNÍM TOVJE PRIANIE PREŽITIA, LIOSSA!' ozval sa nejaký ženský hlas v mojej hlave.

,L-sama?'

,SÚSTREĎ SA NA BOJ.'

,Mám ho ukončiť?'

,ČO NAJSKôR JE MUSÍŠ ZABIŤ.'

,Ako?!'

,RAGNA BLADE...' Hlas utíchol.

,Daria je moja bývalá kamarátka... Boli sme si tak blízke! Ale ak ju nezabijem, zabije ona mňa... Musím to spraviť!'

,,Osvoboďte nás ze svých pout,

chladné a temné ostří nicoty,

staň se mým tělem a buď mou silou,

společně půjdeme pak cestou zkázy,

a zničíme i duše samotných bohů!

Ovládni temnotu... A rozřízni ji pak!

RAGNA BLADE!"

Typicky čierno-fialové magické ostrie bolo teraz bielo-zlaté. Pripadalo mi to priam šialené! Biely Ragna Blade?

Daria bola ešte v šoku. Nedokázala sa ani ponúť.

Švihla som Ragna Bladeom. Čepeľ mierila priamo na jej krk.

V tej chvíli som jej na tvári zbadala čoli, čo som už roky nevidela. Strach.

Uprostred pohybu som zastala. Daria mala zavreté oči a čakala na smrť. Odtiahla som Ragna Blade, ktorý v sekunde zmizol. Otvorila oči.

,,Prečo?" spýtala sa prekvapene.

,,Nemohla som..." Otočila som sa. ,,Práve som ti udelila milosť. A spravila som to aj voči L-same. Tak choď. Nevracaj sa. Už toho bolo priveľa. Nechcem, aky sa niečo také opakovalo. Stiahni svoje vojsko a odíď. Navždy. Prosím..." stále som bola len dieťa... Nedokázala som zabiť a v tej chvíli som v sebe dusila plač.

Well, here, have some more Try it on! I know, I used czech spell, but it doesnt matter, or? I think that no. When I wrote it here, I had some ironic notes, but I wont write them here. Sorry for late updating, I read DGM, finally found some time... I'm working on new projest, manga... But at first i must finish Eternal Knight. Fine, thats all. Only one thing... There will be only 2 last chapters, after that I wanna publish D. Gray-man fanfiction Gekidou.

Good bye!