Yullen: Reč kvetov (6/6 kapitôl)

No, KONEČNE to sem pridávam, pretože stále padal net. Teraz je enskoro, takže menej ľudí hore, z toho vyplýva rychlejší net! Aj songy mi idú rýchlejšie a tumblr sa načítava dostatočnou rýchlosťou. Lebo fakt ma ten net sral, pretože V JEDNOM KUSE PADAL. Zajtra spravím peknú scénku tomu týpkovi, čo to príde omrknúť, ak nepovie, čo chem počuť. Z toľkého padania webu mi začalo zaje- ehm ehm, hrabať mierne, takže som bola aj trooošku nevraživá. Našťastie mám dostatok aktivít, ktoré NEVYŽADUJÚ internet (písanie niektorých fanfictionov, práca na doujinshi...), takže som sa nezbláznila. Túto předmluvu by som ukončila, ešte vás varujem, že poviedka obsahuje krv a násilie. Enjoy!

Chapter 1: Prebudenie

Kanda pomaly otvoril oči.
'Kde to som? Čo sa sakra stalo?'
"Kanda, konečne si sa prebral!" zvolala Lenalee, ktorá práve bola pri ňom.
"Prečo je tu tma?" spýtal sa Kanda, ešte stále nie úplne pri zmysloch.
"Tma? Veď tu je svetlo!"
"Je tu tma... Nič nevidím..."
"Čože? Nii-saaan!"

"Kanda, vyzerá to tak, že pri súboji s akumom si dočasne prišiel o zrak. Určite to bude v poriadku, len neviem, koľko času to zaberie..." povedal Komui keď skontroloval Kandove oči.
Kanda sa pohol na posteli. Za ten čas, čo bol hore si všimol, že má niečo s rukou, mal ju v sadre, ale už cítil, že je takmer zahojená.
Čo sa ale stalo?

/flashback/
"Blbý akuma! Zgecni konečne!" vykríkol Kanda a naposledy sa zahnal mugenom. Akuma sa už nestihol uhnúť a skončil rozrezaný na polovicu. O chvíľku na to vybuchol.
"Che."
Allen dobehol ku Kandovi, prenasledovaný ďalším akumo, tentokrát level 3. Bol už takmer bez síl, vyčerpaný po dlhom súboji. No musel bojovať. Chcel spasiť dušu toho úbohého akumu.
"Ka-kanda... Bež..." vyjachtal, keď naňho akuma znovu zaútočil.
Kanda však neposlúchol a zaútočil na akumu.
Akuma bol však príliš mocný, a Kanda bol taktiež vyčerpaný po dlhom súboji s ostatnými. Tento už bol zrejme nad jeho sily. Odrazu sa rozžiarilo oslnivé svetlo, niečo buchlo a potom už bolo všetko čierne...
.........................................................

'Ah, už viem, čo sa stalo' povedal si vduchu Kanda.
"Kanda?" ozvalo sa z dvier.
Kanda sa strhol. Vedel čí je ten hlas. Ale tú osobu vo svojej blízkosti nechcel.
"Kanda, som tak rád, že si sa konečne prebral," povedal hlas a pomaly sa k nemu priblížil. Občas sa ozvalo vrznutie, akoby kolieska alebo niečo podobné.
"Čo chceš Moyashi," vyprskol napálene Kanda.
"Nič, len som sa na teba prišiel pozrieť. Lenalee vravela, že už si hore," odvetil Allen ticho.
"Tsk. Lenalee," povedal Kanda.
"Čo to maš s očami?" spýtal sa Allen. Hneď si totiž všimol, že sú nejaké... Hľadiace nikam, prázdne...
"Ten akuma ma oslepil, to je toho," povedal Kanda otrávene.
"Nevadí ti to?" spýtal sa Allen.
"Prečo by malo? Dokiaľ nevidím teba som šťastný. Tomu akumovi by som mal byť vďačný!"
"Aha..." vzdychol Allen a odišiel z miestnosti.

"Allen, bolí to ešte?" spýtal sa Komui, keď sa dotkol poraneného miesta.
"Ha- Mhm," zalapal po dychu Allen od bolest.
"Neviem, čo robiť ďalej," povedal Komui bezradne. "Už sme skúsili všetko! Skús sa pohnúť," prikázal. Allen spravil, ako mu povedal, ale nedokázal to.
"Tak ja už fakt neviem..." vzdychol Allen. "Naozaj je to čisté?" spýtal sa.
"Prezreli sme to niekoľkokrát. Nič tam nie je, ver mi."
"Tak potom čím to je?" spýtal sa Allen zúfalo.
"Možno ten akuma. Alebo to je vážnejšie, než sme mysleli," odvetil Komui.
"Myslíš, že už nikdy nebudem-" spýtal sa Allen smutne, no zvyšok sa mu zasekol v hrdle.
"To určite nie! Len nie v dohľadnej dobe. Musíme počkať, kým sa to trochu zacelí a potom môžeme skúsiť môj nový vynález."
Allen sa nervózne zasmial. "Dobre," súhlasil však. "Čo Kanda?" spýtal sa zrazu.
"Ah, Kanda bude v poriadku asi za týždeň, neboj sa," odvetil Komui s úsmevom.
"O čom sa to vy dvaja bavíte?" spýtal sa Kanda, ktorý práve vošiel.
"Ah, nič, nič!" zasmial sa Komui. "Dobre Allen, môžeš ísť."
"Hai."
Kým sa dostal ku Kandovi, ubehlo trochu viac času než normálne.
Pozrel sa na Kandu. Kanda vicítil jeho pohľad.
"Na čo zízaš, Moyashi! Choď už!" prskol naňho Kanda zlostne.
Allen zvesil hlavu a pomaly odišiel.
"Ako môžeš byť na Allena tak hrubý, Kanda?" spýtala sa Lenalee, ktorá sedela na jednej z postelí.
"A prečo nie? To, že sme spolu chodili nič neznamená!" okríkol ju Kanda.
"Lenže on ťa zachránil a obetoval pri tom vlastné nohy!" vykríkla naštvane.

Chapter 2: Minulosť

"Čo?!" vykríkol Kanda.
"Stratil si vedomie. Allen ťa zobral a odnášal ťa preč od akumu. Akuma vyvolal explóziu. Kryl ťa vlastným telom, a pri tom poškodili jeho chrbticu a teraz nemôže chodiť," povedala plačlivo Lenalee. "Musíš byť k nemu taký zlý? Aspoň trošku milejší, zachránil ti život! A za akú cenu!" vzlykla.
Komui hneď Lenalee objal.
"Ty si rozplakal Lenalee," predsedil naštvane.
Kanda vycítil, že toto by asi fakt neprežil, ani nemusel vidieť Komuiov výraz, a navyše nemal Mugen (kam sa ten podel...).
"Počkaj Kanda! A ty to nechaj tak, nii-san," povedala Lenalee, keď uvidela Kandu odchádzať.
"Čo ešte."
"Ty k nemu stále niečo cítiš, však? Zabudni na hlúpe milenecké hádky kvôli ničomu. Choď za ním a ospravedlň sa, povedz, čo k nemu cítiš a-"
"To nebolo kvôli ničomu," odvetil ticho.
"Čo?"
"Nič. Zabudni. To by si nepochopila," povedal Kanda a odišiel.

/flashback/
Allen vošiel do Kandovej izby.
"O čom si sa chcel rozprávať, Kanda-"začal, ale zasekol sa uprostred.
Kanda a Lavi spolu ležali na posteli a bozkávali sa.
"M-Moyashi?" vykoktal Kanda, ked si všimol Allenovej prítomnosti.
V Allenových očiach sa zaleskli slzy.
"Takže ty si sa chcel rozísť?" zašepkal a vybehol z izby.
"Baka Usagi, zlez už zo mňa!" vykríkol Kanda. "Vieš, že si už mal dávno vypadnúť! Inak by to Moyashi nikdy nezistil!" kričal naňho.
"A vadí to?" spýtal sa Lavi s úsmevom.
"Hej, vadí," odvrkol Kanda a hodil na seba oblečenie. "Ja som vedel že už to mám s tebou dávno skončiť!"
"Bol to ale konieckoncov tvoj nápad, Yuu!" odvetil Lavi.
"Drž hubu. A nevolaj ma YUU!" vykríkol a treskol dverami.

"Timcampy, toto odnes Moyashimo. Nevrav mu, že je to odo mňa. Leť," povedal Kanda. Timcampy poslúchol a odletel.

"Hm, Timcampy, čo je to?" spýtal sa Allen, keď k nemu Tim doletel. Sedel v záhrade pod stromom.
"Žltá ruža? Kto to poslal, Tim?" spýtal sa. Timcampy sa zavrtel, aby ukázal že buď nevie alebo nechce povedať.
"Aj tak ďakujem..." povedal Allen a pohladil golemka. "Ty si asi jediný, komu môžem vetiť..."

Chapter 3: Možnosti

"Vidíš už?" spýtal sa Komui, keď za ním Kanda po týždni prišiel.
"Hej. Trochu rozmazane, ale vidím," odvetil Kanda. "Kde mám mugen?" spýtal sa snáď už tisíci krát.
"Keď ste dorazili do Rádu, bol poškodený. Už by mal byť opravený," odvetil Komui.
"Fajn."
"Komui-san?" ozvalo sa z dverí.
"Allen-kun! Dobre, že už si tu!" zvolal Komui.
"Moyashi..." Kanda zostal v šoku, keď uvidel, čo je s Allenom. Sedel na vozíčku, pravú ruku mal celú v obväzoch. Na tvári mal mnoho škrabancov, okolo hlavy obväz.
"Ahoj Kanda," odvetil smutne.
"Takže on vážne..." zašepkal Komuiovi.
Komui prikývol. "Bude to dobré. Rana sa zaceľuje, a mám tu niečo, čo mu umožní postaviť sa hneď."

"Fajn, postav sa," prikázal Komui Allenovi. Allen sa zaprel a pokúsil postaviť. Napodiv to šlo. Postavil sa na nohy a skúsil spraviť pár krokov.
"Dobre. Teraz si môžeš sadnúť. Bdeš to nosiť, ale na noc si to dávaj dole, dobre?" povedal Komui a Allen prikývol na súhlas.
"Máme sa potom na to miesto vrátiť a dokončiť našu misiu?" spýtal sa.
"Áno, a pôjde s vami ešte jeden exorcista."
"Kto?"
"Lenalee," odvetil Komui.
"Kedy pôjdeme?"
"Asi budúci tyždeň. Musíš najprv rozchodiť to zranenie."
"Dobre."

"Timcampy!" zavolal na golemka Allen, keď sa prechádzali po záhrade. "Počkaj! To, že môžem chodiť neznamená, že ťa dokážem dohnať ako obvykle! A neleť ďaleko, zožerie ťa niečo! Tim!" volal.
O chvíľu bol golem naspäť.
"Čože? Ďalšia žltá ruža? Čo to má znamenať?"

Chapter 4: Misia

Všetci už sedeli pripravení vo vlaku a mierili do Rakúsko-Uhorska na misiu. Allen už dokázal chodiť bez problémov, ale bez korzetu sa nedokázal ani poriadne postaviť.
Dorazili do hotela a išli do izieb. Allen a Kanda museli (aké to prekvapenie) zdieľať jednu spolu. Lenalee mala samostatne, veď je to dievča!
Večer sa medzi Allenom a Kandom odhorala hádka, končiaca... Takmer Allenovou smrťou.
Kanda chytil Allena za košeľu a hodil ho na zem. Ozvalo sa slabé puknutie, ktoré však zaniklo v Allenovom bolestnom výkriku.
Do miestnosti vtrhla Lenalee.
"Čo sa deje?"
"BaKanda! To bolelo!" jačal Allen.
"Tsk, normálne by si sa hneď nerozreval, Moyashi. To si tak sfajnovel?" opýtal sa naštvane Kanda.
"Kanda, zbláznil si sa? To je to miesto, kde ho zasiahli! V poriadku Allen?"
"Hej, len to trochu bolí," odvetil Allen.
"Poď, pomôžem ti postaviť sa," ponúkla sa Lenalee a podoprela Allena.
"Vďaka..."
"Môžeš stáť?"
"Mhm."
"Fajn. Potrebuješ niečo?" spýtala sa eśte naposledy.
"Eh... Nie. Jedine že by si si vymenila izby. Ale to nemôžem požadovať," odvetil so smiechom.
"Haha. Idem spať, dobre? Zajtra musíme skoro vstávať. Dobrú noc!"

Ďalšieho dňa vyrazili na určené miesto. A odvtedy šlo všetko dole vodou...
Nič nešlo tak ako malo. Objavili sa ďalší akumovia, veľmi veľa akumov. A stále pribúdali. V tíme boli roztržky, hlavne medzi Allenom a Kandom, Lenalee sa občas pridávala, aby hájila Allena. Často sa otáčali proti sebe. A nakoniec to skončilo veľmi zle...

Uprostred boja došlo k ďalšej hádke. Ako inak, medzi Allenom a Kandom. Nedávali pozor na to, čo sa deje okolo, takže si nevšimli ani ďalšieho akumu, čo sa chystal práve zaútočiť. Aspoň Kanda nie.
Allen akumu zazrel kútikom oka.
"Kanda!" zvolal a skočil naňho. Obaja padli na zem.
"Baka Moyashi, čo blbneš sakra?!" začal naňho okamžite vrieskať Kanda.
"Si... v poriadku..." zašepkal Allen.
"Čo je s tebou, Moyashi? Ani neodpovieš?" kričal ďalej. Keď sa naňho pozrel, neveril, že sa to deje. Allen ležal na zemi neschopný pohybu, nabodnutý na nejakom kove. Nemohol sa postaviť, ten "korzet" či čo to bolo bol zničený. Akuma, ktorý na nich útočil, bol za Allenom a mieril naňho.
"MUGEN PRVÁ ILÚZIA: BEŠTIE Z PODSVETIA!" vykríkol Kanda a v panike ich zamieril na akumu. Zasiahol ho skôr, ako bol akuma schopný vystreliť na Allena.
"Moyashi!" vykríkol a utekal k zranenému Allenovi. Pokúsil sa ho zdvihnúť, Allen však vykríkol od bolesti. Kanda mugenom teda odrezal kovovú tyč od zeme a zobral Allena do náručia. Rozbehol sa preč, aby dostal Moyashiho čo najďalej od akumov, niekam do bezpečia, aby sa mohol aspoň trochu zotaviť.
"Prečo to robíš?" spýtal sa vysilene Allen.
Kanda neodpovedal, len utekal ďalej, vyhýbajúc sa strelám.
"Nechaj ma tu," zašepkal Allen. "Uteč, nechaj ma tu. Na mne nezáleží," šepkal zúfalo. "Neoplatí sa ma zachraňovať... Zachráň sa. Veď ma nenávidíš, načo to robíš?" spýtal sa v bolestiach.
"Pretože by som si nikdy neodpustil, keby si zomrel a ja vedel, že som ťa mohol zachrániť! Takže sklapni a odpočívaj," prikázal milo.
Allen prikývol a zavrel oči.
O chvíľu sa objavila aj Lenalee.
"Čo sa stalo?" kričala, keď zbadala Allena.
"To je jedno, utekaj!" odkričal jej odpoveď. "Nevieš, či je niekde naokolí nejaký vhodný úkryt?"
"Kúsok odtiaľto je opustená chalupa! Za mnou!"

Chapter 5: Zranenia

Vbehli do opustenej, spola zbúranej chatrče. Lenalee zobrala deku, čo našla v skinke a roztiahla ju na zem. Kanda na ňu položil zťažka dýchajúceho Allena.
Zohol sa k nemu a zmeral mu tep. Slabý, takmer nehmatateľný. Dych mal plytký a nepravidelný.
"Daj to preč," zašepkal zrazu Allen, ktorý sa prebral.
"Čo?"
"Daj to preč. Tú tyč. Daj to preč," šepkal v bolestiach.
Kanda sa k nemu nahol a dotkol sa tyče. Allen sykol od bolesti.
"Ja- Ja to nedokážem! Lenalee, sprav to ty!" povedal Kanda.
"Ale..." namietala.
"SPRAV TO!" okríkol ju.
Lenalee ťažko preglgle a prikývla. Kanda štvornožky prešiel k Allenovej hlave a sklonil sa k nemu.
Lenalee zobrala do ruky tyč a slabo potiahla. Allen vykríkol. Kanda zdrapil jeho ruku do svojej a jemne ju stisol.
"To bude dobré," šepkal. "Chvíľku vydrž, potom to bude dobré. Som tu s tebou," utišoval Allena, ktorému sa v bolestiach do očí nahrnuli slzy. Allen však ako by ho nepočul sa trhal a ťahal preč, spôsobujúc si tým ešte väčšiu bolesť.
"Nie, prestaň, nechaj ma, prestaň, prosím, už nie!" vzlykal.
"Neprestávaj, Lenalee! Musíš to dokončiť," povedal Kanda.
"Pro..sím..." vzlykol Allen.
Lenalee sa naposledy zaprela a vytiahla kovovú tyč z Allenovho brucha. Ten vypľul krv a z rany sa vyvalila ďalšia. Kanda si okamžite vyzliekol košeľu a odtrhol z nej kus, aby obviazal Allenovi ranu.
Allen od bolesti zamdlel.
"Uf, to by bolo,"vydýchol si Kanda. "Mali by sme kontaktovať pátračov," povedal.
"Ako? Telefón tu nikde na okolí nie je!" odvetila Lenalee.
"Niekto bude mať snáď golema!" zvolal Kanda.
"A keby sme za nimi poslali niektorého z našich?" spýtala sa zrazu.
Kanda prikývol.
"Nájdi pátračov a povedz im, aby okamžite išli za nami," povedala Lenalee svojmu golemkovi a poslala ho nevedno kam.
Kanda zatiaľ preniesol Allena na posteľ a prikryl ho.
"Wow, tak toto som nečakal," povedal sledujúc Allena. "Myslel som si, že čo si ma načapal s Usagim ma nenávidíš..."
"Ako by som... mohol..." odvetil Allen.
Kanda sa usmial a pohladil ho po tvári.
"Ak chceš vedieť pravdu, tak som to s ním nikdy nemyslel vážne. Bolo to len na obvzvláštnenie môjho sexuálneho života."
"Ak si chcel zmenu, mal si mi povedať. Mohli sme skúsiť niekoľko nových vecí," odvetil s úsmevom Allen.
"Asi áno..."
"BaKanda... Nabudúce mysli, dobre?"
"Pokúsim sa," zasmial sa Kanda. "Odpočívaj. Pátrači tu budú zajtra, najneskôr pozajtra a potom sa vrátime. Poviem Komuiovi, nech sem pošle niekoho iného, nech tu nezomieraš vždy, keď dorazíme."
"Ale veď tu nezostalo toľko akumov. A navyše..." zašepkal a zašiel rukou do svojho vrecka a vytiahol Innocence.
"Kde si ju našiel?" spýtal sa šokovane Kanda.
"Ležala na zemi kúsok od miesta, kde som spadol. Náhoda, však?"
"A aká šťastná."
"Šťastie v nešťastí."
"Moyashi, chcel by som ti povedať, že ak by sme toto neprežili, tak-"
"Takto nehovor, dobre? To nie si ty. My sa odtiaľto dostaneme, a je mi jedno, koľko akumov nám stojí v ceste. My prežijeme, vrátime sa do HQ a budeme spolu."
Kanda hmkol na súhlas. "Pospi si, dobre?"
"Mhm..."

"Lenalee, dorazili už?" kričal Kanda, utekajúc naspäť do ich skrýše.
"Nie. Myslíš, že ich cestou dostali akumovia?"
"Len to nie. Bez nich nedostaneme Moyashiho preč odtiaľto..."
"Nejak sa oňho staráš. Zdáš sa mi nejaký... iný. Nie si ty akuma?" spýtala sa so smiechom Lenalee.
"Prestaň. Mám strach o Moyashiho..."

Kanda trávil celý deň s Allenom. Menil mu obväzy, nosil mu jedlo a pitie, staral sa oňho. Večer zostal s ním.
"Poď sem," šepol Allen a pozrel na Kandu.
"Čo, k tebe do postele? Nebojíš sa?"
"Kanda." Pozrel sa naňho naštvane.
Kanda si k nemu ľahol a pritúlil si ho.
"Spi sladko, Moyashi..."

Ďalšieho dňa, keď sa Kanda zobudil, Allen ešte spal. Pritiahol si ho bližšie.
'Čo to... Moyashi... Je celý horúci...'
Dlaňou mu odhrnul vlasy z čela a perami mu zmeral teplotu.
'Má horúčku...'
Pomaly vyliezol z postele a vyšiel von.
"Lenalee," oslovil číňanku, ktorá práve išla okolo.
"Kanda, čo sa deje?"
"Moyashi... Má horúčku," povedal rýchlo.
"Pátrači tu budú asi za hodinu, dovtedy nám neostáva nič iné než čakať."
"Aspoň sa naňho pozri!" súril ju Kanda.
"Fajn. Zostaň tu, ja sa naňho pozriem."

"Rana sa mu zapálila, začína hnisať," oznámila Lenalee, keď vyšla z Allenovej izby.
Kanda na ňu zdesene pozrel.
"Bude v poriadku?"
"Keď sa vrátime do HQ a odovzdáme doktorom, mali by ho toho dostať. Ale najprv ho musíme dostať tam. Budú to tak trochu preteky s časom," odvetila.
"Môžem ísť za ním?"
"Mhm."
Kanda vošiel k Allenovi do izby. Allen ležal na posteli, dychčal a občas sa trhal od bolesti.
"Moyashi," oslovil ho Kanda.
Allen sa pootvorenými očami pozrel jeho smerom.
"Kanda..."
Oslovený k nemu podišiel. Chytil ho za ruku.
"Bude to dobré," zašepkal.
"Myslíš?"
"Určite," ubezpečoval ho.
"Kanda, zostaň tu so mnou..."
"Dobre," usmial sa Kanda. "A teraz si ešte pospi... Musíš odpočívať."
"Hai."

Pátrači dorazili tak ako Lenalee vravela približne po hodine. Práve včas, Allenovov stav sa stále zhoršoval. Po niekoľkých hodinách cesty sa už blížili k HQ. Allenova teplota sa stále drasticky zvyšovala. V podzemnom tuneli sa Allen zobudil.
"Kan... da..." šepol.
"Tu som, tu," odvetil kvapne Kanda.
"Ja už nemôžem... Vzdávam sa... Nevládzem... Doraz ma..."
"Nehovor tak. O chvíľu sme tam, už len chvíľku. Vydrž to ešte."
"Dlhšie nevidržím... už nemôžem... Prosím... Zabi ma... už to neznesiem... Nie dlhšie..." šepkal.
"Moyashi, pokoj, to bude dobré," utišoval ho.
"Nie... Nie ďalšiu bolesť... Prosím... dokonči to..."
"Hovoríš nezmysli. Bude to naozaj dobré, uvidíš," upokojoval ho, no viac sa snažil ubezpečiť sám seba, že všetko bude v poriadku. Hlas sa mu triasol a bolo z neho cítiť strach. Pritiahol si Allena bližšie k sebe.
"Upokoj sa, tíško... O chvíľku sme tam. Odpočívaj ešte..."
Allen prikývol a schúlil sa Kandovi do náručia. O chvíľu zase spal.

Dorazili. Kanda okamžite zobral Allena do náručia a utekal hore. Nechal ho v nemocničnom oddelení a odišiel do svojej izby. Dlho tam však nevydržal. Mal dojem, že tam niečo chýbalo... Ľahol si na posteľ a zhlboka sa nadýchol. Aj cez silnú lotosovú vôňu zacítil v pozadí vanilku.
"Moyashi..."

Chapter 6: Reč kvetov

Allen sa po asi týždni prebral. Rozhliadol sa okolo seba. Na stolíku vedľa neho bla váza a v nej kyticia žltých ruží.
"Žlté ruže? Zas?" spýtal sa len tak pre seba.
Timcanpy sa mu zahniezdil na hlave, zrejme ho zobudil.
"Tim? Videl si ho? Toho, kto mi ich priniesol?" spýtal sa Allen golemka.
Timcanpy sa zavrtel, zrejme nevedel, pretože spal.
"Nevieš, čo to má znamenať? Aspoň toto mi povedz!" naliehal Allen.
Tim vzlietol a zosadol na zem. Allen sa ta teda zohol, ale sykol od bolesti, ruku si pritláčajúc na brucho. Radšej si ľahol naspäť na posteľ. Timcanpy teda s vypätím všetkých síl zdvihol knihu a podal ju Allenovi. Allen ju otvoril a nalistoval si ruže.
"Žltá ruža
Symbolizuje odpustenie za neveru a chyby," prečítal Allen nahlas. "Čo to má byť?"
"Ty to stále nechápeš?" spýtal sa z dvier niečí hlas.
"Kanda?"
"Odpustíš mi?" spýtal sa a pozrel na Allena.
"Akoby som mohol! Podvádzal si ma! Klamal si mi! A koľkokrát si ma aj zranil!" vykríkol Allen dotknuto.
Kanda ostal zaskočený. "Ako... Keď... Veď vtedy... Myslel som si..." koktal.
"Ty si nepoznal, že si robím srandu?" spýtal sa so smiechom Allen.
"Ty!" vykríkol Kanda a rozbehol sa k nemu. Hodil sa k nemu na posteľ a začal ho štekliť. Obaja sa smiali.
"Au, Kanda, to stačí, prestaň už!" vykríkol so smiechom Allen. Kanda sa odtiahol, došlo mu, že toho bolo už naozaj dosť. Allen sa hodil o vankúš, lapajúc dych, no stále sa smial.
"Odpúšťam ti. A ak som ti neodpustil teraz, bude to pre to, že som ti odpustil už dávno."
Kanda sa usmial a pobozkal Allena na čelo.
"Prepáč, že som vždy tak vyletel. Ako vtedy v hoteli. Alebo kedykoľvek."
"Nikdy som sa za to nehneval..."
Pritúlil sa ku Kandovi.
"A už ma nikdy nepodvádzaj, dobre? Ak budeš chcieť niečo nové, povedz mi to."
"Hai hai..."
Allen sa usmial a pobozkal ho. Kanda preplietol svoje prsty s Allenovými.
"Mysím,že nás čaká sľubná budúcnosť..."
________________________________________________________________________________

ja: No, čo vy na to?
Kanda: Prečo sa chovám tak OOC?
Allen: Aww, Kanda, veď keď si so mnou sa takto chováš v jednom kuse!
Kanda: Kušuj Moyashi!
Allen: * sniff * Kanda, prečo musíš byť vždy tak protivný?
Ja: Pozri, čo si spravil! Rozplakal si Allena!
Kanda: Ty kokso...
ja: Musíš byť vždy tak hnusný? Poď ku mne Allen, zoberiem ťa na horúcu čokoládu...
Allen: Ale veď je polnoc!
Ja: Aha... Tak... Ehm... Tak poď ku nám a môžeme si dať koláče a zmrzlinu! (AK ju ešte nezjedli...)
Allen: Dobre.
Kanda: Hej! Čo to má byť! To je môj uke! Nemáš mi ho čo brať!
Ja: A ty nemáš byť naňho hnusný. Aj seme sa niekedy musí podvoliť a byť milejší! Takže zatiaľ ahoj, v našich NezuShi-Yullen štúdiách sa uvidíme, keď sa uvidíme, ako sa mi podarí spraviť ďalší scenár a príbeh bude zrejme pre zmenu NezuShi, ale nebudem vás spoilerovať ani nič sľubovať. Dovidenia a pamätajte, že Mugen mi stále visí na stene! Hlavne ty si to pamätaj, Lenalee! A ešte prajem pekné medové týždne mojej sesternici, ktorá toto aj tak nebude čítať... No, radšej ma zastavte, inak neskončím nikdy. Bai baaaaaaai!