Try it on - Slayers fanfiction - chapter 2

Family and fiends

Or chapter, where I’m trying cousin Xellos’ life

,,Teta Zellas! Som späť!”

Ubehlo pár hodín a nechce sa mi rozprávať, čo som všetko Lune ešte povedala.
Nakoniec som sa však rozhodla, že pôjdem na teraz bývať k tete. Bleskla som sa na Wolfpack Island, vrazila som do dverí a rozhodila som ruky s výkrikom: ,,Teta Zellas! Vrátila som sa!”
Vrhla som sa na tetu a objala ju. Boli sme si veľmi blízke, možno viac, ako som si bola s mamou. Tie dve sa fakt nenávideli a stále hádali. Ale ja som tete jaks-taks padla do nôty...
,,Moja drahá, vitaj! XELLOOOOOOOOS! Máme návštevu!”
Bratranec sa o chvíľku zjavil v miestnosti.
,,Ah, Xellos!” uškrnula som sa.
,,Liossa...”
Videla som, že celý zbledol. Aby ste vedeli, keď sme boli menší, robila som mu strašne zle.
,,Noooooo, neboj sa! Čo nie si rád, že som sa vrátila?” zasmiala som sa. A on mi uveril. Podišli sme ku sebe, že sa objímeme, ale namiesto toho som oh chytila a rozstrapatila mu vlasy.
No, nemal mi veriť...

Dostala som jednu izbu pre hostí. Vlastne to bola izba, v ktorej som prespávala vždy, keď som tu bola. Našla som tam nejaké moje staré hračky a ceruzky. Bola tam aj moja stará gitara, ale celá dolámaná a mala potrhané struny. Žiaden problém!
,,Čase, který už pominul, volám tě znovu spět. Časový reverz!”
Gitara bola v okamihu celá, no ja som si uvedomila, že nemám noty ani texty. Viete, môj problém bol ten, že nech som sa texty drtila akokoľvek, dokázala som si zapamätať len zlomok, útržky viet. Takmer nič som nevedela. Jediné, čo mi chodilo po rozume, boli pesničky od kapely UVERworld. Lenže... Ja som ich nevedela. Učiť som sa texty učila, ale nešli mi. No hneď, ako začala hudba, spievala som, a vedela som každé slovo.
Spomínala som si na to všetko... Ako ma na základke šikanovali, lebo som bola šikovná. Ako si ma na strednej všetci obľúbili práve kvôli tomu a môjmu umeleckému talentu. Ako ma sesternica a bratranec stále ponižovali, zhadzovali a robili si srandu z mojich snov. Ako som sa stále bila s bratom. Ako som sa s “otcom” vkuse hádala.
Mama ma nechala, aby som išla do ľudského sveta. Ani sa ma nezastala, aby som mohla zostať. Proste jej to bolo fuk.
,,Togimasu eyes,
kikiakita PHRASE ya
dareka no COPY ja mita sarenainda yo
SPARK kiete kure
mata tora no i o karite fuitekundarou
makki no dosu kuro no BEST PLAY IN THE HOUSE daiissen no STAGE de
koreppochi mo makeru ki ga shine na
24/7 Come on, fight it out...”
Pomaly som zapojila aj gitaru.
,, ...shosen ao no sekai ni tojikomerarete warau
taiyou o ushinatte boku wa tsuki no arika o sagasu”
Potrebovala som to zo seba dostať. Začala som spievať odvážnejšie.
,, ...mieteita mono made miushinatte bokura wa
omoide no umi no naka oboreteiku no ni
doushite? chikai atta koto made
nakatta koto ni shite tsugi no PASSPORT
CLOUDY
ushinaware INSISTENCE
nareai no EVERYDAY FLATTERER ni iratsuitenda yo
SPARK kiesou da
hakusha wa kakarazu to mo omoi ni utsuroi wa nai
makki no dosu kuro no BEST PLAY IN THE HOUSE daiissen no STAGE de
kozotte sagasu ELYSION no tobira mokuzen de nogasu
te no hira kara waratte ochite yuku kirei ni
hisshi de atsume samayotta karappo no STORY
taisetsu na omoide mo sukoshi oite yukou
subete seotta mama jya wataru ni wa omokute
soushite mata deatta toki ni wa sukoshi irokoku atatamete kure
Rebel one, towa no koe AGAIN kokoro ni itsu todoku
Rebel one, towa no koe AGAIN kikasete
Rebel one, towa no koe AGAIN kokoro ni itsu todoku
Rebel one, turning point!”
Dostávala som sa do toho stavu, keď lietaš, na ničom nezáležalo. Bola som už len ja a hudba...
,, G9 hitoketa de miseru gekidou no nounai kakumei...
Base, ability, mind...
ROUND 1 dassee ichi kara hoete na
kuratta zasetsu PLUS honki no shunkan da G9 HEAVY no PUNCH
miseru gekidou hitoketa de nounai kakumei
Rebel one, shake violently AGAIN komaku tobasu
Rebel one, shake violently AGAIN
taiyou o ushinatte shimatta boku no hitomi wa
tsuki o utsushi kagayaku koto wa nai yo
tsukinai yoku to ganbou ni aterarete
kitto doko ni mo nai mono o sagashite aruku yo!”
Stále viac a viac som sa vciťovala do piesne. Hudba bola pre mňa v tej chvíli všetko.
Zo stlmeného hlasu som prešla do silného, hlasného.
,, Mieteita mono made miushinatte bokura wa
omoide no umi no naka oboreteiku no ni
doushite? chikai atta koto made
nakatta koto ni shite tsugi no PASSPORT
taisetsu na omoide mo sukoshi oite yukou
subete seotta mama jya wataru ni wa omokute
soushite mata deatta toki ni wa sukoshi irokoku atatamete kure
umaku oite iketara oborenaide sutenaide mata aeru kara
Rebel one, towa no koe AGAIN kokoro ni itsu todoku
Rebel one, turning point!~”
Keď som skončila, poriadne som sa vydýchala. Bolo to vonku. Oči ma pálili. Keď spievam, väčšinou mám slzy na krajíčku, lebo s každým songom sú spojené nejaké udalosti, emócie, niečo... A teraz sa to zo mňa dostávalo. Takúto prestávku som občas potrebovala.
Pustila som gitaru na zem. Nadýchla som sa a zotrela si slzy. Potrebovala som to viac než kedykoľvek inokedy. Lebo práve v tejto chvíli som si uvedomila. že som vlastne sama...

Prebehlo pár dní a ja som sa konečne udomácnila. Keďže teta a mama spolu nemali kontakty, nemala som sa odkiaľ dozvedieť, kde sa nachádza.
Mala som už pokrk, ako som stále komandovaná, chcela som byť voľná. Byť svojim pánom, nikto mi už nemohol dávať príkazy. A chcela som vedieť, ako ďaleko to až môže ísť. Ako dlho môžem pokúšať osud?

Po nejakom ďalšom čase (a niekoľkých vrazeniach Xellosovi) ma bratranček zobral von.
Za jeho priateľmi... Veľa mi o nich hovoril, a dozvedela som sa aj také veci, aké v anime, mange či novelách neboli (neberte ma za slovo, novely som nikdy nemala a bola som príliš lenivá, aby som tie mangy dočítala... (keďže žiadna nebola v mojom vlastníctve, na nete som sa nikdy nedostala na koniec...)).
Keď sme sa s nimi stretli, tak sme sa pozdravili, Xellos ma predstavil... NÚÚDÁÁÁ!
,,Liossa, toto sú moji priatelia...”
,,Počkaj, hovoril si mi o nich! Môžem hádať?
Takže toto jeeeee...” pozrela som na Ameliu, ,,Miss “I’ll be sick”, toto...” Pozrela som na Zela: ,,Mr. Rocky, toto... Oh, iste, Mr. Jellyfish brain!” ukázala som na Gourryho. ,,A ty musíš teda byť... Miss Flat-chasted!” Pozrela som na Linu.
,,M-Miss FLAT-CHESTED?!”
,,Prepáč, nehnevaj sa na mňa! To mi povedal Xelli!” povedala som a zatvárila som sa nevinne, čo nebol pre mňa problém po tých maléroch na Zemi. Ešte psie oči (vravela som, že som sa podala na tetu!) a bolo o zábavu postarané.
Začalo to niekoľkými Flare Arrow, potom menšie Firebally a nakoniec jeden veľký. Xellosovi zhorelo obočie, plášť, košeľa... Bol vpodstate skoro nahý. Horeli mu vlasy a slipy mal skoro spálené. NAŠŤASTIE zakrývali tie oné partie. Ten pohľad by ma strašil do smrti (čo je blbé, lebo my mazokovia sme v podstate nesmrteľní...).
Ale bola sranda. Zelgadiss mimo z toho Mr. Rocky, Amelia ho utešovala a Gourry bol ako vždy medúza (dokonca mal aj svoj oblečok!).
,,Okey, dosť bolo zábavy...” povedala Lina, keď si všimla, že ledva zadržiavam smiech.
,,Máme nejakú prácu... Preto si si predsa dohovoril túto schvodzu, však, Xelly?” pozrela sa Lina na Xellosa veľavýznamným pohľadom.
,,PRÁCU?!?! DO RITI, XELLOS, PREČO SI MI NIČ NEPOVEDAL?!”
,,Čože, ty o tom nevieš?” skočila do toho Lina. Ostatne, bola to hlavne jej záležitosť.
,,Nie! Práve som sa vrátila z ľudského sveta, chcela som si oddýchnuť! Som tu ledva týždeň!
Čo si to dovoľuješ mi takto dohadzovať prácu bez môjho vedomia?!”
,,Ale no tak, dámy, počkajte, nech vám to vysvetlím! Nie je to tak, ako to vyzerá, verte mi!”
Ja aj Lina sme si založili ruky do kríža.
,,Hej? Lebo vyzerá to tak, že si Liosse dohodil prácu, ktorá je SMRTEĽNE dôležitá!”
,,Fajn, tak JE to tak, ako to vyzerá...”
,,Ideme naňho, Lioss?”
,,Jasná vec!”
Po ďalšom výprasku bol Xellos už poslušnejší a o všetkom nám povedal.
,,Fajn, a čo JA s tým?!” povedala som rozčúlene.
,,No, myslel som, že sa nudíš, tak som Line povedal, že budeš dobrý pomocník ohľadom tejto... ehm... veci...”
,,Prosímťa, ako môže mazoku pomáhať pri niečom takomto?!”
,,Nooooooooooo... Neviem. Ale stojí za to to skúsiť, nie?”
,,Liossa, Xellos má vlastne pravdu...” skočila do toho Amelia.
,,Možno práve ty dokáźeš pomôcť!”
,,No fajne! Takže najprv ma nedobrovoľne pohodia v ľudskom svete, potom sa vrátim, nemám kam ísť,  a nakoniec mi môj debilný bratranec dohodí prácu, po čo ROZHODNE netúžim!
Akože VY si myslíte, že práve JA som “vyvolená”?! Prosímvás, toto nie je cartoonka alebo Skyrim!
Niesom vyvolená, dragonborn, Timmy Turner... ehm, kto bol ešte vyvolený?... Dievčatko z Krajiny Drakov, Lief z Del, Tom...”
,,Ehm, my ich nepoznáme...” podotkla Lina.
,,TO JE JEDNO!!! PROSTE SOM NEBOLA, NIE SOM A ANI NEBUDEM HRAŤ VYVOLENÚ! Takže vám nepomôžem!”
,,Ona má vždy posledné slovo,” začula som šepkať Xellosa Line.
,,SKLAPNI!!!!!!!!!!”
Bola som rozčúlená.
,,A teraz, ak dovolíte,” povedala som už kľudným hlasom, ,,sa vraciam na Wolfpack island. Mám tam nejakú prácu...” a bleskla som sa tam.
Pristála som rovno na tetinom stole, kde mala asi 10 sudov dobre drahého vína.
,,Čo sa deje, Lioss?” spýtala sa Zellas. Z intonácie som poznala, že už má okolo 5 promile...
,,Xellos mi dohodil prácu proti mojej vôli...” povedala som naštvane.
,,Moja milá, veď sa tu celé dni len poflakuješ! Xelly ti chcel len dobre, ver mi!”
,,Myslíš?”
,,Yup! * hiiiiiiiiiiiiiiiic * A teraz sa so mnou napi, hneď sa ti uľaví!”
Fajn... Takže som zobrala pohár, naliala si. Jeden, druhý... Skorej, ako som si uvedomila bola som opitá. Ale stále podráždená. Bolo to len okolo 1.5 promile, nič extra...
Vliezla som do izby, opláchla si tvár (mne to pomáha) a zobrala gitaru. Začala som vybrnkávať ďalšiu pieseň.
Ledva som spievala. Proste som si uvedomila ďalších milión vecí, ktoré nemienim rozoberať. Teta mala zrejme pravdu.
No, čo teda robiť? Nie je to viac ako hodina, takže by som sa tam mohla blesknúť. Možno aj trafím to miesto, kde sú!
Bleskla som sa teda do najbližšieho hostinca od miesta, kde sme boli.
Trafila som sa! Hneď na prvý pokus. Aj keď je pravda, že som Xellosovi pristála na hlave tak, že mu moja sukňa prekryla celú tvár.
,,Um... Ahoj! Dlho sme sa nevideli!” zasmiala som sa. Vzlietla som a vznášala sa nad stolom, kde (odhadujem že Line a Gourrymu) priniesli HROMADU jedla.
,,Čo tu robíš? Nešla si náhodou domov? Si opitá?” dostalo sa z Xellosa, keď som sa k nemu privznášala a sadla mu znova na hlavu.
,,Nooooooooooo... Trošičku...” povedala som nevinne. Ako som už spomínala, mám v tom prax.
,,Ale to je fuk! Prišla som sem, aby som vám oznámila, že som si to rozmyslela a pomôžem!” zasmiala som sa a otočila k čašníkovi.
,,Um, jedno Mochito!”
,,Pane, ona je neplnoletá,” počula som čašníka, ako sa šepká Xellymu.
,,Verte mi, uždávno mala 18. A radšej jej to prineste, inak začne vystrájať, a to by bolo lepšie jej priniesť alkohol aj keby mala len 13...”
,,Ako si prajete!”
Hum, milý čašník! Takže ja som dostala moje mochito, Lina s Gourrym sa najedli, Xellosa bolela hlava (stále som mu na nej sedela, aj keď som si mohla pritiahnuť stoličku), Amelia bola rada, že pomôžem a Zelgadiss bol Zelgadissom...
Takže som dostala prácu, hoci som si práve začala užívať slobody. No čo už, Yappa hibi wa ika sen kou, sotsunaku konashitecha NO NO.

Second chapter of this fanfction is here! And I'm glad, that my friends are reading it.

The song is Gekidou form UVERworld (my beloved J-pop band =.=) and these words: Yappa hibi wa ika sen kou, sotsunaku konashiteca NO NO! means Life's a bitch, and if it's so easy, you're doing it wrong. It's from their song Core Pride (opening Ao No Exorcist).

Third chapter next week.

Hope you like it!