Try it on - Slayers fanfiction - chapter 3

Doubt and Trust,

or chapter, where I have BIG problems!

Viedli ma na popravisko. Nemohla som nič robiť, nakoľko ak by som zaútočila, bola by som NAOZAJ vinná a popravili by ma teda tak či tak...
Ale aby sme si boli najasno...
Pamätáte sa, ako mi bratranec dohodil prácu, ja som to po tom, čo som sa opila nakoniec zobrala atď. Ak ste to nečítali, skočte si do prvej kapitoly a začnite odtial.
Takže som začala po asi týždni voľna pracovať kvôli môjmu retardovanému bratrancovi, ale bolo to celkom fajn.
Nič extra, ale to sa malo onedlho zmeniť.
Dotrepali sme sa do jednoho mesta, potom do druhého a tak ďalej... Otrava.
Nič sa nedialo dobrých pár dní, takže som mala viac času na vlastné záležitosti. Hlavne som zisťovala, kde je mama. Chcela som sa konečne vrátiť domov.
Všetko bolo v pohode, až kým...
Jedného dňa som sa od ostatných omylom odpojila. Ani neviem ako,ale keď som si to uvedomila, museli byť už poriadne ďaleko. Čo bolo horšie, stratila som sa v lese. A nie hocijakom! Bol to Les démonov. Čiže: si v noci sám? Bum, ďalšieho rána sa nedožiješ!
Nastal večer a začali sa zjavovať prví noční démoni. Nemohla som bojovať. Na Zemi som strávila 12 rokov. Nevedela som, že som mazoku a viem čarovať.
Vyšla som teda z cviku, nedokázala som ani hlúpy Flare Arrow (aby ste boli v obraze, nemohla som používať niaké bojové kúzla, Lightning by som eśte dala...).
Nakreslila som teda na zem čarovný kruh, uprostred ktorého som sa schúlila a po pár hodinách zaspala.

Zobudila som sa až ráno na výkrik: ,,Tam je!"

Myslela som, že sú to Xellos a ostatní, ale mýlila som sa. Boli to totiž občania neďalého mesta.

,,Vstávať!" zreval hromovým hlasom jeden chlap, zrejme vodca skupiny.

Ani som sa nestila postaviť, už ma tiahli do mesta.

Hodili ma do jednej cely. Nemohla som nič robiť. Bez kúzel som bola bezradná. Mohla som len čakať, čo bude ďalej...

Strávila som tam pár dní.

A teraz sa dostávame k tej čati, o ktorej som už hovorila.

Viedli ma na popravisko. Okolo bolo mnoho ľudí. Všetci kričali a pískali. Nevedela som, čo sa deje.

Spútanú ma vyviedli hore. Kat už čakal s pripravenou gilotínou.

,,Lesný démon," začal sudca alebo kto to len bol, ,,dnes budeš na tomto popravisku pripravený o život za svoje zločiny."

,,A mohla by som aspoň vedieť o aké ide?!" povedala som ostrým hlasom. Na toto som vážne nemala náladu...

,,A EŠTE JE AJ DRZÁ! SŤAŤ JU!" kričali ľudia.

,,Chcem vedieť, za čo mám pykať!" vykríkla som, ledva sa ovládajúc.

,,Ah, keď to chce vedieť, budiž..." vzdychol si ten chlápek a vytiahol nejakú listinu.

,,Lesný démon, bol si obvinený z týchto zločinov:

kántrenie zvere a dobytka

kradnutie a lúpenie

podpaľačstvo a zabíjanie nevinných občanov."

,,ČOŽE?! To nie je pravda! Ja som v to lese len-"

,,Nič nevrav, je to márne. Kat, poprav ju! Máš ešte nejaké posledné slová?"

,,Fuck ya, L-sama," zašepkala som. Cez hlavu mi natiahli vrece. Cítila som, ako mi hlavu vkladajú do gilotíny.

Kat pustil lano. Počula som, ako čepeľ sviští dole.

No nič sa nestalo.

Niekto mi z hlavy strhol vak. Bol to Xellos.

,,Čo to robíš? Prečo si sa neoslobodila kúzlami?"

,,Xelly! No, vieš, ja... nemohla som. Už roky som nečarovala..."

,,Okey, to neskôr. Musíme ťa odtiaľto dostať! Dokážeš predsa ešte lietať, nie?"

,,No, hej!"

,,Fajn, pri lese ťa čakajú Lina a spol. Ja týchto tu zdržím...

A teraz... LEŤ!"

Pustil ma a ja som sa odrazila a vzlietla. Našťastie som ešte dokázala lietať. Xelly mal pravdu. Vonku čakala Amelia, ktorá mi už letele naproti.

Chytila ma za ruku a odtiahla čo najďalej.

Potom, čo mi dala napiť (tam som ledva dostala vodu!) vzlietli sme a doleteli k Line, Gourrymu a Zelgadissovi.

,,Uf, vďaka. Asi vám prirábam len starosti..." zašepkala som. ,,Asi som nemala ísť..." dodala som skľúčene.

,,Ale no ták! Sme radi, že si tu! usmiala sa Amelia a objala ma okolo pliec. No keď som sa pozrela na Linu a Zelgadissa, bolo vidieť, že nesúhlasia. Bola som im predsa len príťažou...

Onedlho doletel Xellos. Bol takmer nezranený, len pár škrabancov. Aj keď mu nič nebolo, dokonca mi liezol na nervy, cítila som sa previnilo...

Bolo rozhodnuté. Dnes v noci ujdem.

Vrátim sa späť k Zellas. Nechcela som, aby sa im niečo stalo. Nezniesla by som, keby niekto z nich zomrel kvôli mne.

Nastala noc. Všetci už zaspali, a ja som sa tajne vydala z tábora. Bolo na čase, aby som sa starala sama o seba, aby ma nezachraňovali iní...

,,Kam si myslíš, že ideš?"

Strhla som sa. Za chrbtom mi stál bratranec.

,,No, ja..." jachtala som.

,,...chceš utiecť."

,,Áno..." Otočila som sa mu chrbtom.

,,Ach, Lios... Ty nechápeš, že navzdory tomu, čo sa ti podarí pokaziť, že navzdory tomu, že ma mučíš a nedokážeš čarovať, tu máš byť? Že ťa tu chceme?"

,,Xellos má pravdu," ozvala sa z krovia Lina. ,,Chceme, aby si bola s nami!"

,,Áno, zostaň!" pridal sa Gourry, ktorý sa zjavil zničohonič.

,,Už som ti vravela. Sme radi, že si išla!" pripojila sa do toho Amelia.

Keď som zbadala Zelgadissa, ktorý sa na mňa USMIEVAL, skoro som sa rozplakala.

,,Kamaráti..."

takže nakoiec som zostala. A spravila som dobre...

Hello! 3rd chapter of my Slayers fanfiction Try it on is here!

This chapter is quite short, shorter that I think it is...

Here to aren't songs or something like that...

Truly, I HAVE NO IDEA, what is real point of this story... So I'm writing so randomly... that more random it CAN'T BE! XDD

But I like this fanfiction...

This chapter is really important for 5th chapter...

Well, I hope you enjoyed it!